Category Archives: Informácie o poruchách

Dyslexia – porucha čítania

Čítanie je prvou vstupnou bránou k informáciám a vedomostiam. Nezvládnutie tejto schopnosti najvýraznejšie ovplyvní školskú úspešnosť žiaka. Domnievame sa, že práve na základe týchto faktov, sa o dyslexii, ako o poruche čítania, začalo hovoriť najskôr. U nás na Slovensku sa stretávame s touto problematikou najčastejšie v českých publikáciách od významných odborníkov (napr. Pokorná, 1997; Zelinková, 1998, 2003, 2006; Košč, 1987; Matějček, 1974 a i.).
Vývinovú dyslexiu definovali J. Langmeier a Z. Matějček (1960, in: Říčan, Krejčířová, 1997, s.131) ako: „špecifický defekt čítania, podmienený nedostatkom niektorých primárnych schopností, z ktorých sa skladá komplexná schopnosť pre učenie sa čítania v danej jazykovej štruktúre a pri danej výukovej metóde. Objavuje sa u detí zvyčajne od samých začiatkov školskej dochádzky a spôsobuje, že úroveň čítania je v nápadnom rozpore so zistenou úrovňou intelektových schopností detí“.
Z. Matějček (1974, in: Zelinková, 2003, s.16) uvádza klasickú definíciu dyslexie, ktorá bola prijatá po zdĺhavých jednaniach Svetovou neurologickou federáciou na konferencii v roku 1968 v znení: „špecifická vývojová dyslexia je porucha prejavujúca sa neschopnosťou naučiť sa čítať, napriek tomu, že dieťa má bežné výukové vedenie, má primeranú inteligenciu a sociálnokultúrnu príležitosť.“
V priebehu rokov až po súčasnosť sa definície mierne obmieňali a špecifikovali u známych odborníkov na túto tematiku, ako je už spomínaný Z. Matějček, I. Lundberg, T. Hoien a iní.
Dnes už teda vieme, že dyslexia nie je spôsobená primárne zmyslovým alebo mentálnym postihnutím, nízkou sociokultúrnou úrovňou alebo zdravotným stavom dieťaťa. Rovnako ju nemôžeme chápať ako izolovanú poruchu čítania, respektíve pravopisu. Vo svojich dôsledkoch, predovšetkým tých sociálnych, zasahuje celú osobnosť. Čítanie a písanie je základným predpokladom vzdelania, a teda ich nedostatočné zvládnutie obmedzuje prísun informácií. Žiak takto nie je schopný prostredníctvom čítania získavať nové poznatky, učiť sa.
Britská dyslektická asociácia (1997, in: Zelinková, 2003, s.17) vypracovala definíciu obsiahlejšiu, ktorá postihuje viac oblastí než len reč: „dyslexia je komplex neurologických podmienok konštitučného pôvodu. Symptómy môžu postihovať veľa oblastí učenia a funkcii a môžu byť opísané ako špecifické problémy v čítaní a písaní. Postihnutá môže byť jedna alebo viaceré z týchto oblastí. Porucha zahrňuje tiež problémy v numerizácií, písaní nôt, motorických funkciách a organizačných zručnostiach. Napriek tomu sa vzťahuje predovšetkým na ovládanie písaného jazyka, môže byť do určitej miery narušená tiež hovorená reč.“ Autorka ďalej hovorí, že v 60-tych rokoch 20. storočia sa O. Kučera so svojim kolektívom zaoberal výskumom dyslexie a došiel k záverom, ktoré vôbec nie sú v rozpore so súčasnými zisteniami. Z. Matějček (1987, in: Zelinková, 2003, s. 19) spracoval tieto príčiny problémov v čítaní:

  • ľahké mozgové dysfunkcie – sa objavili u 50% detí,
  • dedičnosť – 20% detí,
  • hereditálno-encefalopatické problémy – 15% detí,
  • neurotická alebo nejasná etiológia – 15% detí.

Dedičnosť pri tejto poruche uvádzajú aj iní autori. B. Hallgren (1950) ju dokázal až u 81% dyslektických detí. Odborníci v Čechách (Matějček, 1974; Košč, 1987) zistili hereditálnu etiológiu až u 50% sledovaných detí. Dôvodom na hľadanie príčin dyslexie bol rozpor psychických funkcii, ktoré sa podieľajú na nácviku čítania a písania, na základe sledovaných priebehov a úspešnosti reedukácie. Na báze analýzy príčin vznikla nasledujúca schéma, ktorú vypracovala A. Lalajeva (1983, in: Zelinková, 2003, s.19):

dyslexia fonematická vznikla ako následok nezvládnutého fonematického systému jazyka;
dyslexia optická sa prejavuje poruchami zrakovej a zrakovo-priestorovej analýzy, nediferencovanosťou predstáv a tvarov, poruchami zrakovej pamäti, priestorového vnímania a priestorovej pamäti;
dyslexia agramatická sa prejavuje nedostatočným osvojením gramatických foriem, morfologických a syntaktických zovšeobecnení; dyslexia sémantická sa prejavuje nedostatočným porozumením zmyslu čítaného textu.

Odborníci viacerých profesií a špecializácií na celom svete zisťujú, že deti s dyslexiou majú (okrem problémov v čítaní a písaní) vo svojom správaní veľa abnormalít aj v oblastiach ako je: úroveň motoriky, vizuálne a auditívne procesy, rýchle spracovávanie podnetov, pamäť, stavba a funkcia centrálnej nervovej sústavy atď.
Tieto abnormality sa prejavujú vo viacerých kombináciách a v rôznej závažnosti. To je jedným z dôvodov, prečo nenájdeme dvoch úplne rovnakých jedincov s poruchou čítania, a prečo nie je možné vytvoriť optimálne metódy spoločné pre všetkých. V našej viacročnej poradenskej praxi sa toto naozaj potvrdilo. Do t. č. sme diagnostikovali cca 1200 detí a dvaja neboli rovnakí.
U. Frith (1997, in: Zelinková, 2003) uvádza, že všetky výskumy zamerané na odhalenie príčin dyslexie a následne na jej reedukáciu môžeme sledovať v nasledujúcich troch rovinách:

  • biologicko-medicínske,
  • kognitívne,
  • behaviorálne.

Po prečítaní viacerých odborných publikácií sa termín dyslexia používal v dvoch významoch, ako ich zhrnula Z. Michalova (2004, s. 16):

v širšom slova zmysle – čo znamená označenie komplexu špecifických vývinových porúch učenia z dôvodu ich častého spoločného výskytu u jedinca, používa sa teda pojem ako všeobecný. V súčasnosti sa často používa termín špecifické vývojové poruchy učenia (ŠVPU) alebo skrátene špecifické poruchy učenia (ŠPU);
v užšom zmysle slova – odlišuje tento termín poruchu čítania od ostatných porúch písania a pravopisu. Označuje teda len jeden z druhov ŠPU. Tiež u nás často používaný termín „dyslektik“ označuje v širšom slova zmysle akéhokoľvek žiaka so špecifickou poruchou ako čítania, tak písania, pravopisu a pod. S týmto označením sa stretávame predovšetkým v bežnej praxi pre rýchle a jednoduché dorozumievanie sa medzi odborníkmi. V súvislosti so súčasnými trendmi špeciálnej pedagogiky, zdôrazňujúcimi osobnosť jedinca s postihnutím, by bolo vhodnejšie uprednostňovať termín „žiak so špecifickou vývojovou poruchou učenia“ všeobecne, v užšom slova zmysle „žiak s dyslexiou“, „žiak s dysgrafiou“ atď.

Pre našu prácu s dyslektickými deťmi budeme vychádzať z príspevku Z. Žlaba (1970, in: Michalová, 2004), ktorý hovorí, že špecifická porucha čítania sa prejavuje neschopnosťou naučiť sa čítať, napriek tomu, že dieťa je bežne výukovo vedené, má primeranú inteligenciu a žije v prostredí, ktoré mu dáva dostatok potrebných podnetov k žiadúcemu spoločenskému a kultúrnemu rozvoju.
Dyslexia postihuje základné znaky čitateľského výkonu, a to rýchlosť, správnosť, techniku čítania a porozumenie prečítaného textu.
Uvedené znaky čitateľského výkonu môžu byť postihnuté rôzne z hľadiska intenzity a v rôznych kombináciách. Samotné vyšetrenie čítania je len jedným z krokov pri diagnostike dyslexie.
Opakované, ale žiakom nezavinené neúspechy, sú zdrojom psychickej traumy a nevhodných reakcií a postojov okolia, najmä rodičov a učiteľov. Rodič často nadmerne zaťažuje dieťa, zakazuje zábavu, vrcholí to telesnými trestami, zosmiešňovaním, obviňovaním z lenivosti… Takéto reakcie rodičov vyvolávajú u dieťaťa sekundárne poruchy ako negatívny postoj ku školskej práci, neurózy a neurotické rysy, záškoláctvo, poruchy správania (klame, podvádza), agresivitu a pod.

Dysgrafia – porucha písania

Dysgrafia je špecifickou poruchou písania, čiže grafického prejavu ako takého. Samotný proces písania vyčerpáva dysgrafikovú kapacitu koncentrácie pozornosti tak, že už nie je schopný sa úplne sústrediť na obsahovú a gramatickú stránku prejavu. Najväčšia časť problémov je v narušení úrovne jemnej motoriky (Michalová, 2004).
Písmo týchto detí je neupravené, kostrbaté, ťažšie čitateľné až nečitateľné, nepamätajú si dlho tvary písmen, zamieňajú ich, samotný proces písania je neúmerne pomalý vzhľadom k fyzickému veku dieťaťa, neobratný a ťažkopádny.
Problémy s písaním bývajú u detí s ADHD zvyčajne spôsobené poruchami jemnej motoriky a senzomotorickou koordináciou oka a ruky. Deti mávajú problémy so správnym držaním pera, ceruzy a pod. Táto vývinová porucha učenia postihuje písaný prejav, ktorý býva nečitateľný, dieťa si ťažko pamätá písmená a zle ich napodobňuje. Veľkým problémom týchto detí býva písanie zľava doprava, prirodzené je pre nich písať opačne. Toto je zrejme spôsobené nevyhranenosťou dominujúcej hemisféry (Jucovičová, 2005).
Problémy s písaním sa netýkajú len techniky, ale väčšina detí má problémy aj s vyjadrovaním sa písanou formou. Ich písomný prejav je jednoduchý a obsahovo chudobný, aj keď sa dokážu inak vyjadrovať plynule a nechýba im ani predstavivosť.
Písanie je pre tieto deti natoľko ťažké, že sa snažia formulovať čo najjednoduchšie vety s minimálnym počtom slov.
U viacerých autorov (Michalová, 2004; Pokorná, 1997; Zelinková, 1998, 2003 a i.) sa stretávame s tvrdením, že táto porucha pretrváva najdlhšie zo všetkých, niekedy presahuje až do strednej školy. K zvládnutiu všetkých školských predmetov je však potrebné, aby žiaci dosiahli primeraný stupeň písomného vyjadrovania.
značky:

Dyskalkúlia – porucha matematiky

Dyskalkúlia je špecifickou poruchou matematických schopností v zmysle neschopnosti operovať s číselnými symbolmi“ (Michalová, 2004, s. 23).
Podľa L. Košča (1989, in: Michalová, 2004, s. 23) ide o štrukturálnu poruchu matematických schopností, ktorá má svoj pôvod v génovom alebo perinatálne podmienenom narušení tých partií mozgu, ktoré súvisia s primeraným anatomicko-fyziologickým zrením matematických funkcii; nemá však za následok poruchu mentálnych funkcii. Príznaky dyskalkúlie sú veľmi pestré.
J. Novák (1997, in: Zelinková, 2003) rozlišuje nasledujúce typy dyskalkúlie:

  • praktognostická – dieťa má narušenú matematickú schopnosť manipulácie s konkrétnymi alebo nakreslenými symbolmi, zlyháva schopnosť priradiť k nim číslo v súvislosti k zobrazenému množstvu. Postihnutá môže byť aj schopnosť zoradiť predmety podľa veľkostí alebo rozpoznávať vzťahy viac – menej a pod,
    verbálna – porucha schopnosti slovne označiť operačné znaky, viazne pochopenie matematickej terminológie v zmysle určovania o …viac, o …menej, …krátviac/menej; nezvláda slovne označovať matematické úkony, množstvo a počet prvkov, odpočítavať číselný rad, nie je schopný ukázať konkrétny počet prstov, označiť hodnotu napísaného čísla a pod.;
  • lexická – neschopnosť čítať matematické symboly (číslice – 12 číta ako 21, matematické znaky – x číta ako +), viacmiestne čísla (hlavne s nulou uprostred), tvarovo-podobné čísla a pod.;
    grafická – narušená je schopnosť písať numerické znaky, žiak sa nevie vyrovnať s príslušným grafickým priestorom (jedinec nie je schopný písať číslice formou diktátu, prepisovať ich, má problém s opisovaním viacmiestnych číslic, píše ich v opačnom poradí, zabúda písať nulu, čísla sú neprimerane veľké), problém je aj v geometrii a pod,
  • operacionálna – narušená je schopnosť vykonávať matematické operácie (sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie), jednotlivé operácie zmieňa, nahrádza zložitejšie jednoduchšími, písomne rieši i veľmi ľahké úlohy a pod,
  • ideognostická – ide o poruchu v porozumení matematických pojmov a vzťahov medzi nimi (nechápe vzťahy v matematických radách, kde má pochopiť vzťahy a ďalej v nich pokračovať ako napr. 5, 10, 15… alebo nechápe, že napríklad 9 je tiež 10-1, 3×3 alebo polovica z 18), v porozumení čísla ako pojmu, nedokáže rátať s pamäti príklady, ktoré by mu nemali robiť problém vzhľadom k intelektu a dosiahnutému fyzickému a mentálnemu veku.

Veľmi prísne odlišuje L. Košč (1987) príčiny neúspechu. Domnieva sa, že najčastejšou príčinou nie sú poruchy matematických schopností, ale zanedbanie vedomostí, hlavne v nižších ročníkoch.
J. Novák (2004) rozdeľuje poruchy matematiky a narušení matematických schopností a popisuje ich prejavy vo výukovej oblasti:

  • kalkulasténia – predstavuje mierne narušenie matematických vedomostí a zručností podmienené nevhodnou alebo nedostatočnou stimuláciou zo strany školy, rodiny alebo sociálnou depriváciou jedinca, pričom rozumové aj matematické schopnosti vykazujú normálnu úroveň aj štruktúru,
    hypokalkúlia – nešpecifická porucha rozvoja základných matematických zručností podmienená nerovnomernou skladbou matematických schopností a mierne zníženou úrovňou všeobecných rozumových schopností do pásma podpriemeru alebo na dolnej hranici priemeru,
  • oligokalkúlia – predstavuje narušenie rozvoja základných matematických zručností podmienené narušením štruktúry matematických schopností a ich výrazným znížením do pásma retardácie pri celkovo nízkej úrovni všeobecných rozumových schopností,
    vývojová dyskalkúlia – je špecifická porucha v matematike. Prejavuje sa širokým spektrom veľmi rôznorodých výrazných problémov v matematike. Dôležitým faktom je, že dyskalkulické problémy zasahujúce základné matematické zručnosti (aj tie najjednoduchšie) nie sú zavinené nedostatočným alebo zníženým nadaním dieťaťa. Rozdelenie vývojových dyskalkúlii, so zreteľom na vývojové obdobia dieťaťa, rešpektuje prirodzený rozvoj nie len všeobecných rozumových, ale aj špeciálnych matematických schopností. V oblasti matematiky to môžeme charakterizovať následnou vývojovou postupnosťou: najskôr dieťa vníma a manipuluje – pomenováva – číta – zapisuje – prevádza matematické operácie – usudzuje na postup jednotlivých krokov v riešení úlohy. Kategorizácia problémov v matematike s ohľadom na vývojové hľadisko umožňuje včasné podchytenie potencionálnych problémových počtárov a poskytuje ich prehľadné členenie vždy so zreteľom na skupinu prevažujúcich problémov. Niektoré typy dyskalkúlií sa môžu vyskytnúť aj v kombinácii s inými poruchami učenia;
  • akalkúlia – je úplná alebo čiastočná neschopnosť zvládať jednoduché matematické zručnosti napriek tomu, že predtým boli primerane rozvinuté. Najčastejšie sa vyskytuje po ťažkom poškodení (úraze) mozgu.

Prader – Willyho syndróm

Je to dedičné ochorenie, genetická porucha, pri ktorej je porušená časť pätnásteho chromozómu a deti trpia nedostatočnou funkciou hypotalamu. Táto žľaza v mozgu je zodpovedná za pocit hladu, smädu, ale aj bolesti a s tým súvisí aj ich neutíchajúca pažravosť

a znížená citlivosť na bolesť.
Typickým znakom syndrómu je veľmi rýchle priberanie na váhe . Väčšina týchto detí je v pásme subnormy, alebo sa u nich vyskytujú VPU.

Výber povolania závisí od mentálnych predpokladov dieťaťa a zdravotného stavu.

Perthesova choroba (Morbus Legg-Calve-Perthes)

Perthesova choroba je charakterizovaná zníženým prívodom krvi do hlavice stehnovej kosti, čo vedie k ischémii a avaskulárnej nekróze. Liečba spočíva v odľahčení končatiny- dieťa sa istý čas pohybuje na vozíku, potom za pomoci barlí až do vyliečenia.
Pri výbere povolania je treba myslieť na také zamestnanie, ktoré by nekládlo nároky na záťaž dolných končatín.

Onkologické ochorenia u detí

Špeciálno-pedagogické odporúčania sú veľmi individuálne, závisia od druhu ochorenia . Tieto deti sa zvyčajne vzdelávajú formou individuálneho vzdelávania, príslušná kmeňová škola zabezpečí dieťaťu vzdelávanie.

Dieťa s epilepsiou

Pod pojmom epilepsia sa zahrňuje celý rad ochorení prejavujúcich sa opakovanými nervovými záchvatmi. Stretávame sa s troma hlavnými druhmi záchvatov:
– veľký epileptický záchvat- sprevádzaný je kŕčami, stratou vedomia
– malý epileptický záchvat- dieťa zbledne, zahľadí sa akoby bolo duchom neprítomné, vtedy vlastne dochádza ku krátkej strate vedomia.
– psychomotorický záchvat- býva zvyčajne u dospelých, prevádza automaticky určité pohyby alebo výkony, ktoré si neuvedomuje. Deti s epilepsiou musia pravidelne užívať lieky.

Vedľajšie účinky liekov

Nikdy sa nedá vopred predpokladať, ako bude dieťa reagovať na liečbu. Kým niektorým deťom nerobia problémy ani vyššie dávky, u iných sa môžu prejaviť vedľajšie účinky už pri nízkych. Niektoré príznaky môžu rodičia a učitelia mylne pripisovať lenivosti, nedisciplinovanosti, či nedbanlivosti a nezáujmu zo strany dieťaťa. Medzi najčastejšie nežiaduce účinky, ktoré sa môžu (a samozrejme nemusia) prejaviť, patria najmä:

  • tzv. hypnotický efekt – spomalenie psychických procesov, únava, malátnosť, spavosť, apatia,
  • a naopak, zvýšená výbušnosť, tvrdohlavosť, neústupnosť,
  • nepokoj, napätie, nepozornosť, bojazlivosť.

Dieťa s epilepsiou a učenie
Deti postihnuté epilepsiou môžu mať:

  • Poruchy vnímania a pomalšie učebné tempo,
  • Pozornosť dieťaťa s epilepsiou ovplyvňuje zdravotný stav, ale aj jeho záujmy a faktory vonkajšieho prostredia,
  • Sústredená pozornosť môže trvať u niektorých detí aj 25 minút, kým iné sa dokážu sústrediť len 10-15 minút. Dlhší čas sa to obyčajne darí pri obľúbených predmetoch, kým tie, ktoré ich nebavia, ich dokážu zaujať len krátko,
  • Najhoršie sa dieťa sústredí počas prvej a poslednej vyučovacej hodiny.

Pamäť– zvýšená dráždivosť, poruchy pozornosti a prípadné absencie (záchvaty typu „petit mal”) narúšajú proces vštepovania a uchovania vedomostí. Slabšia býva najmä pamäť na čísla a abstraktná pamäť. Najslabšia je schopnosť vybaviť si cudzie a neznáme slová, kým lepšie si zapamätajú slová so zdôrazneným citovým obsahom.
Niekedy sa stáva, že dieťa s epilepsiou akoby necháva nedokončené myšlienky, mení tému rozhovoru či bez dôvodu odbieha, čo môže pôsobiť dojmom roztržitosti a nesúvislosti myslenia. Niekedy „vo vnútri” aj má jasne sformulovanú myšlienku, no nedokáže pre ňu nájsť vhodný výraz.
U starších detí je veľmi častým a charakteristických príznakom strojená, vyumelkovaná a neprirodzená reč – skôr knižne spisovná, než hovorová.
Zvláštnosti sa nevyhýbajú ani písomnému prejavu. Písmená môžu mať rôzne veľkosti, neobyčajné tvary, niekedy sú priam „ozdobné”.
Dieťa by nemalo byť vystavené nadmernej záťaži a rizikovým športom – opäť je ideálne konzultovať s lekárom, ktoré športy sú pre dieťa vhodné a akým by sa malo vyhýbať. Pomoc pri začlenení do kolektívu

Pri výbere budúceho povolania- vhodnej školy pre dieťa s epilepsiou je rozhodujúcim kritériom jeho rozumová vyspelosť a psychický stav. Zo skúsenosti s praxe musím uviesť, že pre deti s epilepsiou ( s vyskytujúcimi sa záchvatmi) je nájsť vhodnú strednú školu veľmi ťažké ( nesmie byť povolanie zamerané na dlhodobú prácu pri počítači, prácu vo výškach, s ostrými predmetmi…).
Vo všeobecnosti môžu pacienti s epilepsiou vykonávať akékoľvek povolanie – od nekvalifikovanej pracovnej sily až po kvalifikovaného špecialistu. Preto sa výber povolania riadi – tak, ako u zdravých – najmä stupňom inteligencie, nadaním a vlastnosťami človeka. Výnimkou sú povolania ako vodič autobusu, žeriavnik, pracovník pri rotačných strojoch a pod., kde by mohol byť prípadný záchvat zdraviu či životu nebezpečný. Z psychologických príčin treba zvážiť povolania, pri ktorých by chorí trvalo prichádzali do kontaktu s veľkým množstvom ľudí, pokiaľ sa u nich záchvaty objavujú (aj keď len občas) aj počas dňa. Toto riziko ich môže zbytočne vystaviť stresu a obavám.
Ľudia s epilepsiou by nikdy nemali pracovať vo viac ako dvojzmennej prevádzke (s rannou a popoludňajšou zmenou), keďže pri liečbe ochorenia je veľmi dôležité zachovať pravidelný spánkový rytmus. Nevhodné sú tiež nadmerne fyzicky náročné povolania, práce vo výškach, na prudkom slnku, v prostredí s vysokou teplotou, ako aj tam, kde sa pracuje s chemikáliami (kyselinami). Nesmú vykonávať práce pri otvorených rotačných strojoch a pri vysokom elektrickom napätí.
Pri voľbe povolania treba brať do úvahy aj to, či nevyžaduje vedenie motorového vozidla, keďže väčšina pacientov nemá vodičské oprávnenie, pokiaľ nie je ochorenie celkom pod kontrolou

Deti s alergiou v škole

Alergia predstavuje neprimeranú reakciu organizmu na určité látky. Ide vlastne o nežiadúcu reakciu imunitného systému na vonkajšie podnety.
Alergické ochorenia patria medzi hlavné príčiny absencie školopovinných detí. Preto by mal každý rodič alergického dieťaťa pravidelne konzultovať ochorenie s pedagógom, oboznámiť ho so základnými informáciami, aktívne ho zapojiť do liečebného procesu dieťaťa.

Najrozšírenejšími alergiami u detí sú:

  • alergia na peľ,
  • astma,
  • kožné ekzémy,
  • alergia na roztoče,
  • potravinové reakcie – kravské mlieko, lepok.

Čo sa týka alergie na peľ – tzv. alergickej nádchy, deti sú postihnuté najčastejšie týmto alergickým ochorením. Dochádza k nemu pravidelne v období kvitnutia drevín, tráv a bylín; čo je spravidla od februára až do októbra. Aj preto alergické deti často absentujú zo školy v tomto období.
Provokujúce faktory školského prostredia

Môžeme ich rozdeliť na :

špecifické provokujúce faktory, teda alergény
a nešpecifické faktory akými, je fyzická aktivita, chemické látky, kriedový prach ,najvyššiu prašnosť majú telocvične a k nim priľahlé priestory, alergia na srsť domácich zvierat (spolužiaci, ktorí prinášajú alergény na šatách do školskej triedy).
Zdrojom alergénov zvierat môžu byt aj preparované zvieratá používané vo vyučovacom procese.
Ďalšiu skupinu tvoria potravinové alergény, ktoré, aj keď zriedkavejšie, môžu provokovať astmatické záchvaty. Nekontrolovaným zdrojom potravinových alergénov nemusí byt len školská jedáleň a školský bufet, ale aj výmena desiaty so spolužiakom.
Zdrojom alergénov môžu byt aj pomôcky na pracovné vyučovanie alebo výtvarnú výchovu, napríklad dekoratívne kvety a trávy, resp. iné prírodné materiály.
Nešpecifické provokujúce faktory zohrávajú významnú úlohu najmä pri odbornom vyučovaní a u pubertálnej mládeže (fajčenie).

Rady pre učiteľov

  • Vyžiadajte si od rodičov plán postupu (v stručných bodoch) ošetrenia astmatického či alergického záchvatu,
  • Požiadajte rodiča, aby vás oboznámil s pomôckami, ktoré dieťa používa v liečbe astmy (inhalačné sprejové alebo práškové dávkovače),
  • Umožnite dieťaťu zobrať si pohotovostné lieky so sebou na školské akcie,
  • Informujte rodiča, ak ste zaznamenali u dieťaťa v priebehu pobytu v škole príznaky ako pokašliavanie, zadýchavanie sa, zmeny nálady. Je možné, že dieťa doma tieto prejavy nemá a preto sú tieto informácie veľmi cenné,
  • Ak plánujete na pracovné vyučovanie prácu s prírodnými materiálmi (trávy, juta, zvieracia srsť) alebo prchavými látkami (lepidlá), upozornite na to vopred rodičov,
  • Odporúčanie o obmedzení telesnej aktivity žiadajte od odborného lekára dieťaťa.

Rady pre rodičov

  • Oboznámte učiteľa o zdravotnom stave Vášho dieťaťa a o obmedzeniach vyplývajúcich z liečby,
  • Oboznámte učiteľa s inhalačnými pomôckami, ktoré dieťa používa v liecbe,
  • Pripravte dieťaťu písomne pohotovostný plán pre prípad akútneho záchvatu,
  • Pýtajte sa na prítomnosť príznakov kašľa, zadýchavania sa a zmeny nálady u dieťaťa v priebehu vyučovania.

Alergia a výber povolania

Zoznam látok spôsobujúcich alergiu na pracovisku je dlhý. Alergici si to musia uvedomiť, keď sa rozhodujú o svojom budúcom povolaní. Napr. človek alergický na mačky a psy by sa pochopiteľne nemal stať veterinárom. Pri výbere povolania pre alergika odporúčame konzultácie so špecialistom. Alergikov postihujú niektoré typy profesnej astmy viac, ale ochorieť na ne môže aj nealergik.
Nakoniec dobrá správa – väčšina alergií sa vekom zmierňuje.

Cystická fibróza (CF)

Je závažné genetické ochorenie, ktoré negatívne ovplyvňuje kvalitu života a predčasne ho skracuje. Dá sa povedať, že CF postupne zasiahne všetky orgány, jediné, čo nijako neovplyvňuje je intelekt.
Deti s CF sú intelektovo a psychicky normálne, odlišujú sa od svojich rovesníkov len fyzickým oslabením.

CF a dopad na výchovno-vzdelávací proces

Väčšina detí nemá v obľube prílišnú pozornosť vyvolanú ich ochorením. Pomôžeme im tým, že prijmeme ich potreby bez zbytočného rozruchu.

Niekoľko príkladov:

  • Kašľanie by nemalo byť akokoľvek komentované. Pri dlhšie trvajúcom záchvate kašľa umožniť dieťaťu odísť z triedy, napiť sa, v žiadnom prípade sa nesmie kašeľ potlačovať. Pre tieto deti je to nebezpečné!,
  • Pokiaľ sa dieťa cíti rozpačito pri užívaní liekov, môžeme mu ponúknuť chvíľu súkromia. Niektoré deti zo strachu pred odhalením ich choroby tabletky potrebné na trávenie neužívajú a dokonca ich zahadzujú,
  • Deti s CF musia dodržiavať pitný režim, čo im pomáha zlepšiť kvalitu hlienu. Denne by mali vypiť 2-3 litre nápojov. Pri výchovno-vzdelávacom procese je potrebné aj toto brať do úvahy a umožniť dieťaťu s CF veľa piť,
  • Nedostatočné trávenie vedie často k redším stoliciam i hnačkám, ktoré nie sú infekčného pôvodu, môžu sa vyskytnúť kedykoľvek, preto je nevyhnutné umožniť dieťaťu ísť na toaletu aj počas vyučovacej hodiny- dieťa by malo mať samostatnú toaletu,
  • Je potrebné si uvedomiť, že dieťa s CF niekedy prekašle v noci aj 2-3 hodiny, ráno vstáva oveľa skôr ako jeho spolužiaci, pretože pred odchodom do školy musí podstúpiť množstvo liečebno-rehabilitačných procedúr. Toto všetko by si mal pedagóg uvedomiť a zohľadniť pri prípadných prejavoch únavy a nesústredenia, či meškaní na prvú vyučovaciu hodinu.
    veľa detí má dobrú školskú dochádzku. Niekedy však musia chodiť na pravidelné lekárske kontroly a občas bývajú hospitalizované. Spojenie s učiteľmi a zasielanie úloh do nemocnice im zaistí zachovanie úrovne výuky aj počas hospitalizácií,
  • Deti s CF by sa mali účastniť rôznych školských aktivít, výletov, táborov … Váš kontakt s rodičmi, či lekárom môže zaistiť, aby liečebný režim prebehol rovnako aj v inom prostredí,
  • Veľmi dobrým a nezanedbateľným prvkom sa javí aj usmernenie ostatných detí v prístupe k chorému spolužiakovi. Citlivé vysvetlenie problematiky CF v kolektíve, po predchádzajúcom prekonzultovaní s dieťaťom s CF, pomôže vyhnúť sa prejavom, ktoré môžu chorému dieťaťu veľmi ublížiť,
    Pri výbere budúceho povolanie je potrebné myslieť na to, že budúce pracovné prostredie nesmie byť prašné, vlhké, ovplyvnené tiež rôznymi chemickými výparmi ani príliš fyzicky náročné.

Žiak so zdravotným oslabením vo výchovno-vzdelávacom procese

Medzi najčastejšie zdravotné oslabenie (ZO) patrí:

  • epilepsia
  • alergie
  • diabetes melitus (cukrovka)
  • cystická fibróza
  • deti s onkologickým ochorením
  • Prader Willyho syndróm