Deti s chýbajúcimi končatinami alebo s neúplne a nedokonale vyvinutými končatinami.

Tieto deti berú svoje postihnutie prirodzene. Správne pohybové schopnosti sa nacvičujú odmalička, čiže dieťa vie svoje postihnutie kompenzovať.
Dieťa neoslobodzujeme od žiadneho predmetu, aj keď má pomalšie pracovné tempo. Zbavili by sme ho možnosti ďalšieho rozvoja v činnostiach, ktoré sú preň dôležité. Amputačné straty sa nahrádzajú protézami. Protéza nahrádza stratenú časť končatiny po stránke funkčnej aj kozmetickej.
Na hornej končatine umožňuje pohyby potrebné k samoobsluhe a určitým pracovným úkonom. Nevýhodou všetkých umelých náhrad je strata hmatu. Potrebné je nacvičovať správne pohybové návyky pri písaní, kreslení a pracovnom vyučovaní. Máme aj takú skúsenosť, že žiačka si na protézu hornej končatiny nevedela zvyknúť ( ako aj kolektív spolužiakov), lepšie sa cítila bez nej a ani ju neprijala.
Výber povolania závisí od rozsahu postihnutia a dosiahnutých výsledkov. Máme žiačky s vrodenou amputáciou hornej končatiny aj na obchodnej akadémii a okrem potreby dlhšieho času pri písaní jednou rukou v predmete ADK všetky iné predmety zvládajú.

Medzi najčastejšie telesné postihnutie (ďalej TP) u žiakov vzdelávaných formou začlenenia na základnej či strednej škole (podotýkam, že vychádzam z mojich skúseností v Centre špeciálno-pedagogického poradenstva) patrí predovšetkým:

detská mozgová obrna (DMO)

• medzi menej časté progresívna svalová dystrofia- myopathia
• vrodené amputácie horných končatín,
• rázštepy miechy a chrbtice

Charakteristika postihnutia:

• sluchový postih- postihnutie sluchu / SP/,
• absencia sluchového vnemu / reč, okolité zvuky/,
• nesprávne, resp. zvláštne posadený hlas,
• nesprávna výslovnosť niektorých hlások,
• nutnosť odzerania,
• narušená komunikačná schopnosť s okolím,
• gestikulácia pri orálnej reči,
• využívanie krátkych viet na komunikáciu,
• ukazovanie prstom a tykanie nie je nevhodná forma správania,
• rýchla unaviteľnosť,
• SP neznáša hlučné prostredie.

• Vplyv SP na vzdelávací proces:

• pomalšie psychomotorické tempo,
• neporozumenie písomným a slovným zadaniam,
• čítanie bez porozumenia,
• znížený prísun informácií sluchom,
• častá zámena hlások, ktoré sa nedajú odzrieť,
• výrazne sťažená schopnosť verbalizovať myšlienky vlastnými slovami,
• výrazne znížená schopnosť až neschopnosť zapisovať diktované poznámky,
• sťažená schopnosť zvládať nárazové opakovania,
• potreba neustále si overovať správnosť riešenia,
• častý výskyt agramatického resp. zvláštneho vyjadrovania,
• neschopnosť odzerať v cudzom jazyku, konverzovať.

• Rozdelenie – druhy postihnutia sluchu:

• klasifikácia sluchových postihnutí,
• typy sluchových postihnutí,
• klasifikácia stupňov SP,
• načúvací aparát, kochleárny implantát,
• rečový tréner, schola, indukčná slučka,
• SP nemá vplyv na rozumový výkon.

Integrácia- začlenenie a odporúčania do školy:

• budovanie pevného očného kontaktu so žiakom,
• postupné budovanie slovnej zásoby, slovné hračky,
• nutnosť zvládať abecedu náhradným spôsobom,
• bezpečné osvojenie analýzy a syntézy slov, prstová abeceda,
• vylúčenie počúvania zo záznamu,
• redukcia povinného čítania, resp. náhradná forma,
• kompenzačné pomôcky,
• umiestnenie žiaka v triede, otáčacia stolička, osvetlenie,
• výhoda sprístupnenia poznámok pred vysvetľovaním nového učiva,
• komunikácia so žiakom vždy tvárou v tvár,
• jasné, pokojné a zreteľné vyjadrovanie,
• Reedukácia, logopédia a komunikačné zručnosti / KZ/,
• potreba tejto starostlivosti až do dospelosti,
• správne posadenie hlasu,
• správne vyvodenie izolovaných hlások,
• rozširovanie slovnej zásoby od krátkych frekventovaných slov ku dlhým a menej, frekventovaným
• naučiť žiaka učiť sa,
• vyžadovať vždy správnu výslovnosť s gramatickým vyjadrovaním a artikuláciou,
• zaradiť do rozvrhu komunikačné zručnosti,
• možnosť vpustenia hudobnej výchovy,
• zabezpečiť logopedickú starostlivosť na škole.

Rizikové faktory:

ku každému dieťaťu je potrebné pristupovať individuálne podľa druhu a stupňa postihnutia, resp. pridružených ochorení, nie je to možné globalizovať.

ŠVPU je súhrny názov pre poruchy čítania, písania, pravopisu a matematických zručností / dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia /.
Medzi dys- poruchy nepočítame pomalé osvojovanie zručnosti čítať, písať, počítať u detí vývojovo nezrelých, u detí s intelektom na hranici mentálnej retardácie alebo detí mentálne retardovaných. Je potrebné rozlišovať ŠVPU a problémy spôsobené vonkajšími príčinami / rodina, škola / alebo zdravotným stavom dieťaťa / časté ochorenia, zmyslové vady /. ŠVPU nie sú len oneskorenia dieťaťa. V zahraničnej literatúre sa uvádza / napr. pri dyslexii /, že dieťa musí zaostávať za svojimi vrstovníkmi minimálne dva roky. Nie je to teda len obyčajné neprospievanie.

Príčiny : výskumy zamerané na odhaľovanie a následne reedukáciu dyslexie, môžeme sledovať v troch rovinách:

• biologicko-medicínska rovina : dedičnosť, štruktúra a fungovanie mozgu, cerebelárna teória, procesy automatizácie, rýchle pomenovanie prvkov, časové procesy,
• kognitívne / poznávacie / procesy : zraková a sluchová percepcia, pamäť, rýchlosť procesov, deficity v časovom a priestorovom usporiadaní, kombinácia deficitov, reč, ako psychická funkcia / porozumenie, slovná zásoba, gramatické kategórie, artikulácia /,
• rovina prejavová, správanie: proces čítania, proces písania, osvojovanie matematických vedomostí a zručností, správanie v priebehu učenia.

Prejavy:

• dyslexia: postihuje techniku, tempo, kvalitu čítania a porozumenie,
• dysgrafia: postihuje techniku písania, tempo zápisu a samotný rukopis / ktorý sa stáva nečitateľný /, teda kvalitu písma /písmo príliš veľké alebo malé, text je neupravený, píše nad, alebo pod lineatúru a pod. /,
• dysortografia: diagnostikujeme na základe dysortografických chýb, t.j. vynecháva, pridáva, prehodí písmena poprípade slabiky, problémy v rozlišovaní krátkych, dlhých samohlások, v rozlišovaní slabík dy-di, ty.ti, ny-ni, ly-li, pravopisné chyby prameniace z nezvládnutia systému jazyka,
• dyskalkúlia: problémy pri porozumení základných matematických pojmov a operácii, v geometrii,
• Dyspraxia: v mladšom veku problémy v samoobsluhe, poruchy vývoja jemnej a hrubej motoriky, celková neobratnosť, dieťa je často sledované na neurológii pre oneskorený psychomotorický vývoj.

Sprievodné problémy:

Z hľadiska pedagogicko-psychologického rozboru ich môžeme označiť ako príčiny porúch. Ide o postihnutie psychických funkcii, ktoré podmieňujú zvládnutie požadovaných zručností.

Patria sem :

• problémy v oblasti reči,
• poruchy zrakovej percepcie,
• poruchy pravo-ľavej orientácie,
• poruchy orientácie v čase,
• poruchy sluchovej percepcie,
• poruchy vnímania a reprodukcie rytmu,
• poruchy procesu automatizácie,
• problémy v rýchlom pomenovávaní prvkov,
• poruchy vývoja jemnej a hrubej motoriky,
• poruchy pohybovej koordinácie,
• poruchy vnímania telesnej schémy,
• nápadnosti v správaní, poruchy sústredenia,
• Uvedené problémy sa vyskytujú v rôznej intenzite a kombináciách. Napríklad izolovaná porucha pravo-ľavej a priestorovej orientácie nemusí byť prejavom ŠVPU.