Zrakové diagnózy a ich vplyv na výchovno-vzdelávací proces

Pri získavaní informácií o okolitom svete využívame všetky receptory, ktoré nám príroda poskytla. V čase školskej dochádzky nároky na správne vnímanie okolitého sveta narastajú.

Preto je nesmierne potrebné, v prípade, že je poškodený niektorý zo zmyslov, včas to postrehnúť a ihneď sa pokúšať o nápravu – teda poskytnúť možnosť adekvátnej liečby, reedukácie, či kompenzácie narušeného zmyslu, čiže ho v plnej miere akceptovať.

KLASIFIKÁCIA ZRAKOVÝCH OCHORENÍ

Pri poškodení zraku existujú rôzne kritéria na zaradenie žiakov do niekoľkých kategórií. Najčastejšie a najvýstižnejšie je nasledujúce rozdelenie.

Žiaci podľa stupňa zrakového postihnutia:

  1. nevidiaci (niekedy so zachovaním svetlocitu),
  2. čiastočne vidiaci (so zvyškami zraku),
  3. slabozrakí (rôzne stupne),
  4. binokulárne chybní.

Žiaci so zvyškami zraku
kombinujú postupy a metódy práce vhodné pre žiakov slabozrakých (ťažký stupeň), aj nevidiacich. Spravidla pri vzdelávaní využívajú Braillove písmo, ale sú schopní zvyšky zraku využiť v niektorých praktických situáciách (priestorová orientácia a samostatný pohyb, sebaobsluha, …).
Slabozrakí žiaci
tvoria najväčšiu a najrôznorodejšiu skupinu zrakovo postihnutých žiakov, preto je aj ich reálny výkon veľmi odlišný.

Podľa vízu a rozsahu zorného poľa rozlišujeme žiakov:

  • s ťažkým stupňom slabozrakosti,
  • so stredným stupňom slabozrakosti,
  • s ľahkým stupňom slabozrakosti.

Každý z týchto druhov a stupňov zrakového postihnutia využíva v praxi rozdielne špeciálne metódy a formy práce, alebo ich kombinácie.

Zrakové postihnutie má svoje dôsledky:

  • praktickom živote,
  • pri vzdelávaní,
  • v oblasti sociálnych interakcií a emočného prežívania.

VYŠETRENIE ZRAKOVÝCH FUNKCIÍ A ICH DOPAD NA VYUČOVACÍ PROCES
Je rozdiel medzi oftalmologickou diagnózou, teda tou, ktorú určí lekár a je napísaná pomocou odborných diagnóz a čísel, ako nález od odborného lekára, a medzi funkčnými dôsledkami ochorenia, prípadne postihnutia zraku iného druhu (napr. úraz…), ktorý pomocou testovania zisťuje špeciálny pedagóg v poradenskom zariadení.
Na základe týchto výsledkov je možné potom navrhnúť vhodné úpravy prostredia a a špeciálne metódy a formy práce na vyučovaní.
Podmienky (vnútorné aj vonkajšie) pri vyšetrení môžu skresliť jeho výsledok, preto sú veľmi dôležité aj informácie od rodičov, učiteľov, či asistentov.
Rovnaká diagnóza, či zrakové ochorenie a porovnateľné stupne zrakovej ostrosti vyjadrené numericky môžu mať v praxi rôzne dôsledky !!!
Preto pri špeciálno-pedagogickom vyšetrení hovoríme o funkčnom vyšetrení zraku a o funkčných dôsledkoch zrakového postihnutia pre výchovno-vzdelávací proces.

Vo výchovno-vzdelávacom procese spočívajú rozdiely v schopnosti žiaka vnímať vizuálne podnety:

  • z určitej vzdialenosti, t. j. zraková ostrosť A/ na diaľku (videnie na tabuľu) B/ do blízka (práca v lavici),
    veľkosť a tvar použitého písma učebníc a iných pracovných materiálov, medzery
  • kontrasty (figúra, pozadie),
  • vnímanie detailov,
  • rozlišovanie farieb,
  • rozsah priestoru, ktorý má žiak pred sebou a okolo seba, t. j. zorné pole (v dvojdimenziálnom aj v trojdimenziálnom rozsahu),
  • adaptácia na svetlo, resp. svetelné efekty a odlesky,
  • hĺbkové videnie, t. j. schopnosť rozlíšenia perspektívy.

V praxi to znamená, že žiak môže

  • vidieť veľmi rozmazane, neostro,
  • nedovidí na tabuľu,
  • nevidí celý priestor pred sebou, iba niektorú jeho časť (má výpadky zorného poľa – skotómy),
  • nerozozná málo kontrastné pracovné materiály (napr. mapu),
  • píše a kreslí neúhľadne,
  • rysuje nepresne,
  • nerozlíši obrázok a jeho pozadie,
  • vidí zdeformované tvary,
  • má problém presúvať pozornosť a pohľad z tabule do zošita, ale aj z učebnice do zošita,
  • nerozoznáva farby alebo ich odtiene,
  • nevie sa prispôsobiť rýchlej zmene svetelných podmienok,
  • neznáša oslnenie,
  • bolieva ho hlava, znižuje sa koncentrácia na prácu,
  • potrebuje odpočinok od zrakovej práce…

Najčastejšie diagnózy, s ktorými sa v praxi stretávame:

  • vrodené vady sietnice, poškodenia sietnice, degeneratívne ochorenia sietnice, diabetické retinopatie, retinopatie nedonosených,
  • astigmatizmus,
  • atrofie zrakového nervu,
  • poruchy na zrakovej dráhe a centrálne poruchy zraku,
  • ťažké myopie, hypermetropie, hyperopie,
  • glaukom,
  • nystagmus,
  • albinizmus, svetloplachosťpoškodenie okulomotoriky.

Často sa ochorenia vyskytujú naraz, alebo sú súčasťou niektorých syndrómov, kedy je v organizme aj iné postihnutie, ako zrakové.

VŠEOBECNÉ ODPORÚČANIA DO VÝCHOVNO-VZDELÁVACIEHO PROCESU
Pomôcky, úprava prostredia, základné metodické odporúčania potrebné zahrnúť do IVP všeobecne pre slabozrakých žiakov:

  • optické pomôcky (okuliare, lupy: ručná, stojanová, televízna; špeciálne filtre)
  • vhodné sedenie a osvetlenie
  • sklápacia pracovná plocha (lavica, stojan)
  • predĺžený čas na vypracovanie úloh
  • úprava pracovných textov a materiálov (vhodná veľkosť, typ písma, medzery medzi písmenami, kontrast…)
  • zošity so zvýraznenými linajkami a písacie náčinie s hrubšou stopou
    používanie PC (špeciálne programy na zväčšovanie textu – MAGIC)
    možnosť zblízka si prezrieť potrebné materiály (aj voľný prístup k tabuli)…
  • Pomôcky, úprava prostredia, základné metodické odporúčania potrebné zahrnúť v IVP všeobecne

pre nevidiacich žiakov:

  • učebnice a pracovné materiály v bodovom písme,
  • Pichtov stroj,
  • auditívne pomôcky (hlavne diktafón),
  • PC so špeciálnym ozvučovacím programom (JAWS, NVDA),
  • reliéfne pomôcky (dvoj- aj trojrozmerné),
  • zvukové znamenia a rôzne ozvučené pomôcky (napr. na orientáciu),
  • predĺžený čas na vypracovanie úloh,
  • individuálny prístup a overenie pochopenia zadaných úloh,
  • tiché prostredie, oslovenie…

Pre všetkých zrakovo postihnutých žiakov je dôležitá úprava prostredia z hľadiska bezpečnosti, informovanosť okolia o probléme žiaka a možnostiach pomoci a spolupráce, dodržiavanie zásad primeranosti požiadaviek, kompenzácie, reedukácie, nácvik potrebných sociálnych zručností, príp. priestorovej orientácie a sebaobsluhy, vypracovanie vhodného IVP, podľa potreby pomoc asistencie.
Pre nich, ale hlavne ich rodičov sú veľmi dôležité aj informácie o tom, kde sa môžu obrátiť pre odbornú pomoc a poradenstvo (napr. Únia slabozrakých a nevidiacich Slovenska –ÚNSS, neziskové organizácie, ktoré sa zameriavajú na deti s hendikepom, internetové stránky, kontakty na iných rodičov…)

RIZIKOVÉ ODBORY
Pre výber vhodného študijného odboru je potrebné zohľadniť vyjadrenie odborného lekára – hlavne či je ochorenie progredujúce, alebo nie, či je vhodná fyzická námaha.
Zo špeciálno-pedagogického hľadiska je potrebné vedieť, aký stupeň postihnutia má žiak, podstatné sú aj jeho manuálne a motorické zručnosti, ale aj výkonnostná úroveň a osobnostná a emocionálna vyspelosť.
Popri štandardných povolaniach, ktoré vykonávali zrakovo postihnutí ľudia (kníh viazač, košikár, masér, spojovateľ, hudobník…) sa dnes ich možnosti podstatne rozšírili v súvislosti s elektronizácou a vývojom informačných technológií (hlavne používanie PC so zvukovým výstupom, alebo s možnosťou primeraného zväčšenia textov ).
Tieto pomôcky im často pomôžu uplatniť sa aj v povolaniach, ktoré boli napr. pre nevidiacich niekedy celkom nedostupné. Samozrejme, isté obmedzenia stále pretrvávajú, ale dnes títo žiaci môžu úspešne študovať aj na vysokých škole.

Vypracovala: Mgr. Zuzana Gajdošová, špeciálny pedagóg pre zrakovo postihnutých
Použitá literatúra:
Dagmar Moravcová: Zraková terapie slabozrakých a pacientů s nízkym vízem
Ondrej Németh: Slabozrakosť ako pedagogický problém
Kolektív autorov projektu Matra: Príručka cestujúceho