Najčastejšie sa vyskytujúca porucha v správaní – hyperkinetická porucha alebo ADHD, ADD, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka, si vyžaduje špecifický prístup vo vzdelávaní. Ovplyvňuje všetky činnosti a oblasti správania dieťaťa – učenie, hry, sociálne vzťahy… U časti populácie pretrváva až do dospelosti, pričom sa intenzita prejavov môže zmierňovať.
Táto porucha správania primárne nevzniká na základe nevhodnej výchovy, sociálneho pôsobenia. Presná príčina vzniku je doteraz neznáma, ale viaže sa na jemné organické poškodenia mozgu (rizikové tehotenstvo, komplikovaný pôrod, zápalové ochorenia sprevádzané vysokými teplotami, stav bezvedomia, úrazy…), vplyv môžu mať genetické faktory, oneskorené, nerovnomerné zrenie CNS, niektoré lieky a ich vedľajšie účinky.

Rozlišujeme tri typy hyperkinetickej poruchy:

• ADHD = typ s prevahou hyperaktivity a impulzivity
• ADD = typ s prevahou poruchy pozornosti
• kombinovaný typ

V škole pozorujeme značnú disproporciu medzi úrovňou školského výkonu a úrovňou intelektových schopností týchto žiakov.
Deti s ADHD, ADD sú:nepozorné (nedokážu sa sústrediť dlhší čas, neudržia pozornosť, sú apatické, nemotivované – v škole a pri písaní úloh)
hyperaktívne, motoricky nepokojné, neobratné (oblasť jemnej aj hrubej motoriky), nie sú schopné sedieť dlhší čas pokojne, ľahko ich vyrušia vonkajšie podnety, sú netrpezlivé, často odpovedajú na otázku skôr, než je dokončená, s ťažkosťami plnia inštrukcie a výzvy, nedokončia začatú činnosť, zdá sa, že nepočúvajú, čo sa im hovorí, zamestnávajú sa nebezpečnými aktivitami, sú neprimerane hlučné, objavuje sa u nich denné snenie
impulzívne, emocionálne labilné (nestabilita nálady, rýchlo sa rozplačú, nazlostia, sú afektívne, skáču do reči, roztržité, zábudlivé, strácajú svoje veci, sú neporiadne, chaotické, reagujú unáhlene)

Deti s ADHD môžu mať v škole problém:

• v sociálnych vzťahoch – pri nadväzovaní kontaktov, porušovanie disciplíny, neuvážené konanie, nedostatok empatie, agresívne správanie, nízke sebahodnotenie, problém spolupracovať v skupine, nedostatočné sebaovládanie, správanie dieťaťa vyčlení rodinu z jej spoločenského života, rodičia sa môžu cítiť, že zlyhali, že sú neschopní,
• v organizovaní svojej činnosti, pri samostatnej práci, zabúdajú si plniť povinnosti, vypracovať,
• domáce úlohy, strácajú svoje veci,
• pomalé pracovné tempo,
• s učením – dyslexia, dysgrafia, dysortografia,
• iné problémy: autizmus, Aspergerov syndróm, Tourettov syndróm, obsedantne-kompulzívna,
• porucha, chronická agresia, asociálne alebo delikventné správanie, depresie, neurózy (úzkostné poruchy, strach, tréma, fóbie, depresie), emočné problémy,
• somatické problémy (porucha zraku, sluchu…),
• záchvaty (epilepsia),
• následky poranenia hlavy (nehody, úrazy),
• akútne somatické ochorenie (choroby srdca, diabetes, astma, enuréza – pomočovanie),
• spánkový deficit (chronický nedostatok spánku – dieťa je podráždené, protivné, má zlú náladu, nie je,
• schopné koncentrovať sa, učiť sa ),
• vedľajšie účinky liekov, drogy.

1. Špecifiká vyučovacieho procesu:

Žiak s poruchou správania ADHD, ADD môže byť vzdelávaný:

• v bežnej triede ZŠ alebo SŠ s primeranou modifikáciou výchovno-vzdelávacieho procesu, s konzultáciou so školským špeciálnym pedagógom alebo psychológom alebo pracovníkmi CPPPaP, CŠPP,
• v bežnej triede ZŠ alebo SŠ s primeranou modifikáciou výchovno-vzdelávacieho procesu a s pravidelnou pomocou špeciálneho pedagóga alebo asistenta učiteľa na vyučovaní,
• v špeciálnej triede ZŠ, kde je znížený počet žiakov a vyučuje tam špeciálny pedagóg
• v ZŠ pri liečebno–výchovnom sanatóriu,
• vo výnimočných prípadoch môže byť žiak na základe odporúčania (lekára, psychológa, pedopsychiatra) na určitý čas oslobodený od povinnosti dochádzať do školy v zmysle platnej legislatívy, pričom sa mu poskytuje individuálne vyučovanie v rozsahu minimálne 2 hodiny týždenne.

Špecifické výchovno–vzdelávacie postupy a organizácia práce sa týka:

• úpravy prostredia triedy,
• umiestnenia žiaka v triede,
• individuálneho pracovného tempa a učebných postupov žiaka,
• metodických postupov vo vyučovaní a prístupov vo výchove žiaka,
• hodnotenia správania a učebných výsledkov žiaka.

1. Hodnotenie a klasifikácia žiaka s ADHD, ADD:
   Žiakovi nemožno znížiť známku zo správania a iného predmetu, pokiaľ sú rušivé a neadekvátne prejavy jeho správania v škole, prípadne nedostatočné učebné výsledky dôsledkom zdravotného postihnutia – hyperkinetickej poruchy.
2. Pri priebežnom hodnotení je vhodné používať rôzne formy hodnotenia (napr. slovné hodnotenie, bodmi, percentami, s uvedením počtu chýb).
3. Pri hodnotení správania je efektívnejšie pozitívne hodnotiť dobré správanie ako trestať nežiaduce prejavy v správaní.
4. Pri slovnom skúšaní sa odporúča skúšať žiaka kratšie a radšej dvakrát. Ak žiak píše písomnú úlohu je vhodné ju rozdeliť na viac kratších častí. Časovo limitované testy (päťminútovky) sa neodporúčajú.
5. Učiteľ môže povoliť žiakovi opakovať slovnú odpoveď alebo test, ak bol nedostatočný výsledok zapríčinený neschopnosťou sústrediť sa z dôvodu rušivých vplyvov počas skúšania alebo aktuálneho zdravotného, či psychického stavu žiaka.
6. Pri priebežnom hodnotení učebných výsledkov aj správania ako aj pri záverečnej klasifikácii sa kladie dôraz na motivačnú zložku hodnotenia.
7. Pedagóg – triedny učiteľ zváži, za akých okolností a či je to nevyhnutné, vhodným, taktným spôsobom ostatným žiakom v triede vysvetliť špecifický prístup v hodnotení žiaka s poruchou správania.

Opatrenia zo strany školy a učiteľa, ktoré môžu dieťaťu s ADHD, ADD pomôcť:

• Posadiť dieťa do blízkosti učiteľa, ktorý ho môže nenápadne pozorovať, v prípade potreby pomôcť,
• Odmeňovať dobrú prácu a udržanie pozornosti pochvalou,
• Rozpoznať, že ide o skutočný problém, nie o predvádzanie sa dieťaťa,
• Motivovať, podporovať dieťa,
• Pracovať s dieťaťom aj s jeho rodičmi,
• Podporovať dieťa v aktivitách, ktoré sa mu daria,
• Upozorniť rodičov a odborníkov na problémy dieťaťa včas, aby bolo možné poskytnúť dieťaťu ,pomoc skôr, než sa nám situácia vymkne z rúk,
• Hľadať alternatívy a možnosti, ktoré by dieťa adekvátne začlenili do vyučovacieho procesu,
• Poradiť sa s odborníkmi – špeciálny pedagóg, psychológ.

2.
Snažte sa kultivovať deti v skupine, veďte ich k myšlienke ľudskej rôznosti, zdôrazňujte, že každé dieťa má svoje vlastné problémy, tak ako každý má svoje vlastné potreby a že žiaci si môžu vzájomne pomáhať, snažiť sa dodržať pravidlá skupiny.
Často budete vystavení otázke – prečo to jemu dovolíte a mne nie? Pokiaľ zavediete nejaké sankcie, zdôraznite, že to robíte preto, aby ste dieťaťu pomohli. Ak budete pestovať ovzdušie vzájomnej podpory, znížite tým negatívne účinky nevhodných prejavov ľubovoľného dieťaťa v skupine na minimum.
Podporujte u detí s problémami zodpovednosť a kamarátstvo. Pomôžte dieťaťu vytvárať kamarátske vzťahy, poraďte mu, ako má postupovať, ako sa má správať k iným deťom, čo im má povedať. Pokiaľ sa vám podarí vypestovať pocit spolunáležitosti v skupine, môžete vhodne využiť skupinu alebo jednotlivca na to, aby podporoval a pomáhal spolužiakovi, ktorý má problémy.

Pri riešení konfliktov by ste mali naučiť deti, že je dôležité:

• rešpektovať u každého právo na vlastný názor,
• pokúsiť sa pochopiť, čo cítia druhí,
• nájsť riešenie problému a pritom neublížiť ostatným,
• dobre počúvať,
• ostať nezaujatý,
• skúsiť formulovať riešenie problému, ktoré je prijateľné pre všetkých,
• prebrať spôsoby, ako sa nabudúce podobnej situácii vyhnúť.

Učte dieťa schopnosti vychádzať s ostatnými ľuďmi, musíte mu presne povedať a ukázať, čo má urobiť a podľa možností v pokoji to s dieťaťom nacvičiť.
Pokúste sa nadviazať dobrý vzťah aj s rodičmi dieťaťa. Pokiaľ sú rodičia takéhoto dieťaťa všeobecne podporovaní, sami sa cítia lepšie, aj správanie ich dieťaťa sa môže zlepšiť.
Preskúmajte skupinovú dynamiku, pred vstupom do triedy si premyslite, kde budú niektorí žiaci sedieť, žiakov s najväčšími problémami posaďte vedľa detí, ktoré im idú príkladom.
Na začiatku hodiny oznámte presný program hodiny, na konci ho zrekapitulujte. Na hodinu si pripravte viac rôznych činností. Zaistite v triede miesto, kde sa môže žiak sám upokojiť (napr. oddelená lavica). Majte v zásobe niekoľko nenáročných hier, ktoré žiakom poskytnú potrebnú relaxáciu.
Snažte sa, aby vaše ústne pokyny boli krátke, jednoduché a konkrétne. Vždy, keď je možné, doplňte inštrukcie názornou ukážkou.
Takéto deti nemajú rady zmenu, ťažko sa na zmeny adaptujú.

Deti s problémami obvykle nebývajú v škole prijímané pozitívne všetkými učiteľmi, práca s takýmto dieťaťom si vyžaduje oveľa viac energie, námahy, nápadov a času. Nájde sa však mnoho učiteľov, ktorí sú ochotní hľadať spôsoby ako pomôcť týmto deťom. Prajeme Vám veľa elánu a nápadov!

A na záver príbeh…
Oko drevorubača

Jeden drevorubač nemohol nájsť svoju obľúbenú sekeru. Prešiel celý dom a prehľadal takmer všetko. Ale sekery nikde nebolo. Zmizla. Zrazu mu prišlo na um, či mu ju dakto neukradol.
V zajatí tejto myšlienky pristúpil k oknu. Práve v tej chvíli tadiaľ prechádzal susedov syn. „Má takú istú chôdzu ako zlodeji sekier!“ pomyslel si drevorubač. „A má aj také oči a dokonca aj vlasy!“
O niekoľko dní našiel drevorubač svoju obľúbenú sekeru pod posteľou, kam si ju položil, keď sa raz večer vrátil ustatý z práce.
Celý natešený pristúpil k oknu. Práve vtedy tadiaľ prechádzal susedov syn. „Nemá chôdzu akú majú zlodeji sekier!“ pomyslel si drevorubač. „Aj oči má ako dobrý chlapec. Aj vlasy!“

nálepky každého druhu, žijeme podľa nálepiek, priliepame si ich, pozeráme na svet akoby bol divadielkom a každému určujeme, akú rolu má hrať – ten je pekný, tá je hlúpa, ten je zlý, ten je zradca….

Odporúčania pre prácu s deťmi s ADHD, ADD vo výchovno-vzdelávacom procese

taktný, tolerantný prístup k žiakovi
povzbudiť, pozitívne motivovať, chváliť žiaka aj za prejavenú snahu
poskytnúť dieťaťu viac porozumenia a podpory, snažiť sa vytvárať dôveru vo vzťahu k žiakovi
pomôcť žiakovi prekonať prípadný neúspech, aby nevznikol u neho pocit menejcennosti v porovnaní so spolužiakmi, poverovať ho úlohami, v ktorých by mohol byť úspešný
na vyučovaní by mal sedieť s pokojnejším spolužiakom, najvýhodnejšia je jedna z prvých lavíc, aby v jeho zornom poli bolo čo najmenej podnetov, ktoré by ho rozptyľovali
žiakovi s ADHD, ADD viac vyhovuje učenie nárazového typu – v kratších časových intervaloch, častejšie striedanie úloh, precvičovanie a upevňovanie učiva
využívať telesný kontakt na upokojenie dieťaťa, pri písomných úlohách mať žiaka v dohľade, stáť bližšie pri jeho lavici, žiak sa tak skôr vyhne zbytočným chybám z nepozornosti a nedostatku sebakontroly
výkony žiaka hodnotiť vzhľadom k jeho možnostiam, porovnať s jeho predchádzajúcimi výkonmi, ide o princíp porovnávania – súťaženia žiaka so sebou samým
využiť spontánnu aktivitu žiaka
využiť záujem žiaka a rozvíjať jeho uplatnenie v mimoškolských aktivitách
v rámci vyučovacej hodiny zahrnúť viac rôznorodých aktivít, ktoré upútajú pozornosť žiaka
je nutné sa presvedčiť, či dieťa zadanej úloh porozumelo
je nutné vymedzenie hraníc a dôslednosť pri určení pravidiel a výchovných prostriedkov (je žiaduce, aby dieťa dopredu vedelo, aké sankcie ho čakajú v prípade porušenia vopred dohodnutého pravidla )
stanoviť krátkodobé ciele v správaní
zamerať sa na okamžité odmeny a následky
vyvarovať sa neustále negatívnemu prístupu: „prestaň, nesmieš…“, ale priamo povedať dieťaťu, čo má robiť
pokiaľ sa snaží svojím správaním upútať pozornosť, treba mu vysvetliť dôsledky jeho správania
pomôcť dieťaťu pri nadväzovaní kontaktov so spolužiakmi a zaradení sa do skupinových činností
dovoliť dieťaťu uchovať si tvár (dieťa vie, že by malo počúvnuť, a preto mu umožniť to urobiť po svojom, resp. vedome prehliadnuť gesto, zahundranie alebo mimiku…)
pokiaľ je možné, nereagovať na každé neprimerané správanie, pochvalou posilniť žiaduce formy správania dieťaťa
pomôcť nájsť dieťaťu prostriedok, ktorým by mohlo momentálne redukovať svoje napätie, hnev, a to primeraným spôsobom (umožniť mu kresliť, modelovať z plastelíny…)
upozorniť dieťa, že s ním nechceme bojovať, ukázať mu rešpekt a pomôcť mu nájsť spôsob, ako získať pocit dôležitosti, uznania primeraným spôsobom
upozorniť žiaka, že potrebujeme a veľmi by sme ocenili, keby s nami spolupracoval a nebojoval
oddeliť správanie, ktoré sa nám nepáči od samotnej osoby dieťaťa – „Nepáči sa mi, keď robíš…“, nepoužívať vetu – „si zlý“
je potrebné zamerať sa na silné stránky dieťaťa
môžeme sa ho aj priamo spýtať, čo svojim nevhodným správaním sleduje, čo tým chcel povedať, a tiež, že ho akceptujeme a sme pripravení a ochotní mu pomôcť
žiaka s ADHD nemožno nútiť do úplného pokoja, je potrebné mu poskytnúť adekvátnu možnosť pohybového uvoľnenia
nevyhnutná je spolupráca rodiny a školy, učiteľ vedie rodičov k realistickému chápaniu problémov dieťaťa, ktoré nesúvisia s výchovnými nedostatkami v rodine a v škole, neposilňuje u rodičov zbytočnými výčitkami pocity viny
v dôsledku ADHD, ADD má žiak sťažené podmienky v bežnom živote, je nevyhnutné mať pochopenie pre jeho osobitosti (neschopnosť dlhodobejšej koncentrácie, zvýšenú unaviteľnosť, výkyvy v práci, v nálade, instabilitu…) a viesť ho k tomu, aby sa naučil úspešne prekonávať svoje ťažkosti, nie je to len vec vôle žiaka, ale aj predovšetkým trpezlivosti a správneho výchovného pôsobenia jeho vychovávateľov.

Ako majú rodičia viesť dieťa s ADHD,ADD

Rodičia by si mali uvedomiť, že hyperkinetická porucha – ADHD,ADD nie je choroba, ale vzorec problémov v správaní ich dieťaťa. Dieťa je len nositeľom problému, nie je problémovým dieťaťom, nemôžme ho trestať za niečo, čo nedokáže, alebo nevykoná vedome zle. Hyperkinetická porucha je vývojová, dieťa sa najčastejšie v puberte začne upokojovať, zníži sa jeho impulzivita. Predpokladom sú ústretové postoje rodičov.Rodičia často prežívajú bezradnosť a bezmocnosť, nedokážu sa na problémy pozrieť s nadhľadom, s odstupom a meniť svoje výchovné postupy a stratégie. Dieťa s ADHD,ADD zasahuje do celej dynamiky rodiny, netreba prehliadať jeho súrodencov, ktorí sú „bezproblémoví“ a nevyžadujú si toľko pozornosti, nie je vhodné porovnávať deti medzi sebou navzájom.Často sa predpokladá, že by sa nadmerne aktívnemu dieťaťu malo vo všetkom vyhovieť len preto, že má určitú poruchu – ADHD,ADD. Je to ale mylný názor. Každé dieťa potrebuje cítiť bezpečie z pevne stanovených hraníc. Aj hyperaktívne dieťa by malo zodpovedať za svoje správanie rovnako, ako všetci ostatní v rodine. Samozrejme, že môžete očakávať len to, čo je v rámci jeho možností. U týchto detí nepomáha trest typu sedieť bez pohnutia na stoličke alebo stáť v kúte…hyperaktívne dieťa to nie je schopné vydržať.Rodičia tu musia ako väčšinou, sami hľadať primerané opatrenia pre individuálne potreby toho ktorého dieťaťa.
Ako sa potom dá takéto dieťa zvládnuť?Buďte ohľadne pravidiel a výchovných prostriedkov naozaj dôslední. Hovorte s dieťaťom pokiaľ možno, pokojne a pomaly. Hnev je prirodzený, ale môžete ho ovládnuť. Hnev neznamená, že svoje dieťa nemilujete.
Všimnite si každé pozitívne správanie dieťaťa a reagujte pochvalou. Ak budete hľadať dobré stránky vášho dieťaťa, určite ich pár nájdete.
Vyvarujte sa neustále negatívnemu prístupu: prestaň!…nesmieš!…povedal som nie!…
Oddeľte chovanie, ktoré sa vám nepáči, od samotnej osoby dieťaťa : napr.“ Mám ťa rada, ale nepáči sa mi, keď roznášaš blato po celom dome.“
Vypracujte pre dieťa jasný denný program, kedy má vstať, jesť, hrať sa, pozerať tv, učiť sa, pomáhať, ísť spať…Držte sa ho pokiaľ je to trochu možné, i keď ho dieťa stále porušuje. Vaša neústupnosť dieťa presvedčí, takže si postupne vytvorí svoj vlastný program.
Nové alebo obtiažne úlohy mu predveďte, zároveň krátko, jasne, pokojne vysvetlite. Opakujte svoju ukážku, kým sa dieťa nenaučí. Proces zapamätávania u hyperaktívnych detí je pomalší a trvá dlhšie, kým sa zafixuje. Buďte preto trpezliví.
Dajte mu, pokiaľ je možné, oddelenú izbu alebo vlastný kútik, ktorý bude jeho ríšou. Malo by tam byť čo najmenej rozptyľujúcich podnetov.
Pri plnení úloh prenášajte na neho zodpovednosť. Úloha musí byť v jeho silách, i keď jej splnenie vyžaduje trochu pomoci od druhých.
Naučte sa rozoznávať varovné signály, skôr než vybuchne. Snažte sa týmto výbuchom predísť tak, že odvrátite jeho pozornosť na niečo iné, alebo si s ním všetko v pokoji preberiete.
Nech sa hrá s jedným, nanajvýš s dvoma kamarátmi naraz, pretože je ľahko nahnevateľný. Je lepšie, keď sa hrajú u vás doma, môžete mať dozor nad ich hrou a môžete ich usmerňovať.
Neľutujte toto dieťa, nerozmaznávajte ho, nebuďte z neho vystrašení ani mu príliš neustupujte.

Ďalšie odporúčania rodičom

Trpezlivosť, pokoj, optimistický pohľad do budúcnosti. Ak majú rodičia nádej na zlepšenie, upokojí ich to a sú trpezlivejší.
Nešetriť povzbudením, pochvalou, ocenením a to nielen za dobrý výkon, ale aj prejavenú snahu.
Nedopustiť, aby sa dieťa naučilo niečo nesprávne. Učte sa spolu s dieťaťom, sprevádzajte ho pri učení, nespoliehajte sa na jeho samostatnosť, ale poskytujte mu taktne svoje vedenie. Pri písaní úloh chvíľu pri ňom pokojne seďte, aby dieťa cítilo vo vás oporu. Naučte ho ako sa má správne učiť, pri učení vylúčte rušivé vplyvy a podnety.
Týmto deťom vyhovuje skôr práca nárazová, krátkodobá, než dlhodobé, sústavné zaťažovanie pozornosti. Napr. 10-15 minút (podľa potreby) venujte jednej úlohe, potom je dobré prácu na chvíľu prerušiť a k úlohe sa vrátiť. Cez víkend odporúčame, aby sa dieťa pripravilo do školy už v piatok popoludní a v sobotu a nedeľu sa venovalo aktívnemu oddychu, športu, rodinným výletom.
Záujem udržiava pozornosť dieťaťa, nútenie a tresty nemajú význam.
Nútiť hyperaktívne dieťa k pokoju, obmedzovať ho, trestať za jeho nadmernú pohyblivosť iba zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť. Pohyb, voľná hra, radostná aktivita znamenajú odpočinok nervového systému.
Zabráňte pocitom menejcennosti. Je potrebné tieto deti taktne chrániť pred príliš trápnymi a opakovanými zážitkami neúspechu v súťažiach, v ktorých pre svoje ťažkosti musí byť vždy posledné. Napr. ak dieťa nie je obratné, je vždy možné cvičiť jeho silu, naučiť ho plávať, jazdiť na bicykli…
V celom rodinnom prostredí je potrebné vytvoriť atmosféru spolupráce. Dieťa má poznať, že ho v rodine majú radi, že sú mu ochotní pomáhať, nie iba kontrolovať a kritizovať, musí sa cítiť spokojne a prežívať toľko radosti ako každé dieťa. Deti s ADHD,ADD sú spravidla pracovne veľmi horlivé a rôzne práce v domácnosti im prinášajú uspokojenie, zvlášť, ak ich pochválime za snahu. Radi sa učia robiť niekomu niečo pre radosť, napr. darčeky, prekvapenia.
Dôležitá je spolupráca rodiny so školou, je potrebné aby učiteľ bol informovaný o problémoch dieťaťa. Niekedy je nutné čeliť zábudlivosti žiaka zavedením zošitu, do ktorého učiteľ denne zaznamenáva úlohy a novú látku, aby ju rodičia doma s dieťaťom v pokoji prebrali.
Voliť vhodné zamestnanie. Veľa detí s ADHD,ADD vyštudovalo vysokú školu, ešte viac ich absolvovalo stredné školy a učilištia. S postupujúcou zrelosťou CNS je dieťa pokojnejšie, sústredenejšie, pracovne vytrvalejšie, takže lepšie využíva svoje intelektové schopnosti. V podstate však vyplýva, že mnoho týchto detí nebýva študijnými typmi, v praktickom povolaní ( záujem o zvieratá, potravinárske remeslá, služby )sa potom osvedčujú lepšie.

Aké vlastnosti musia mať rodičia, aby dokázali zvládnuť starostlivosť o dieťa, ktoré má špeciálne potreby? Niečo ako šikovnosť žongléra, predvídavosť veštca, porozumenie psychológa, znalosti lekára, takt diplomata, a to všetko umocnené železnou vôľou…?
Byť rodičom nie je jednoduché. Byť rodičom dieťaťa, ktoré má vyhranené potreby a vyžaduje si špeciálnu starostlivosť, je obzvlášť frustrujúce a ťažké. Je veľmi ľahké tešiť sa z detí, ktoré sú dobré a spolupracujú. Ale keď sa nesprávajú tak, ako to od nich očakávame a ich nehodné správanie vytvára napätie, už to také ľahké nie je.
Mať rád svoje dieťa znamená vychovávať ho, naučiť ho mať radosť z práce, naučiť ho aj k láske k iným ľuďom. Potrebné je sústrediť sa na to hlavné: duševné zdravie dieťaťa, pohodu, jeho sebaúctu, sebadôveru a pozitívne sebaprijatie.
Veľmi dôležité je pre rodiča udržať si humorný nadhľad, aby sa pri riešení problémov, ktorých je mnoho, nezbláznil.
Každá rodina má svoj vlastný problém a každý problém má svoju vlastnú dynamiku a riešenie. Spoločné je to, že riešenie je vždy v ochote ku zmiereniu, to znamená, v ochote ku láske. Výchova, ktorá sa zakladá na láske a úcte, je najúčinnejšou prevenciou nepokoja v človeku a medzi ľuďmi.
Základom výchovy nepokojných detí je zvýšenie pozitívneho rodičovského záujmu, vynechanie fyzického a psychického trestania. Len deti, ktoré pociťujú rodičovskú lásku, porozumenie, akceptáciu, môžu úspešne rozvíjať svoju osobnosť.

Držíme palce a prajeme veľa vytrvalosti!

Prosíme učiteľov a vychovávateľov žiakov s ťažkosťami v správaní, aby akceptovali uvedené odporúčania a tým pomohli stlmiť ťažkosti dieťaťa.
Spracovala: Mgr. M. Polončáková

Literatúra
Z.Třesohlavá a kol. : Lehká mozgová dysfunkce v dětském věku
Z. Třesohlavá a kol.: Dříve než pújde do školy
Z.Matějček : Co děti nejvíc potřebuji
J. Langmeier, Z. Matějček : Neprospívajíci dítě
J. Koluchová: Přehled psychopatologie dítěte
N. O Dell, P.A. Cook: Neposedné dítě
V. Pokorná: Teorie, diagnostika a náprava specifických poruch učení a správaní
J. Prekopová, Ch. Schweizerová: Neklidné dítě
P. Říčan, D. Krejčířová: Dětská klinická psychologie
M. Šebek: Neklidné děti a jejich výchova
A.Train: Specifické poruchy chování a pozornosti