Najčastejšie diagnózy NKS, s ktorými sa môžeme v bežných ZŠ stretnúť sú:

a/ na 1. stupni ZŠ

•  dyslália – najčastejšie vyskytujúce sa narušenie komunikačnej schopnosti. Môžeme ju definovať ako neschopnosť používať jednotlivé hlásky alebo skupiny hlások v komunikačnom procese podľa príslušných jazykových noriem. Zjednodušene povedané ide o poruchu výslovnosti jednotlivých hlások alebo skupiny hlások. Najčastejšie sa stretávame s nesprávnou výslovnosťou hlásky „R“ (rotacizmus), hlásky „L“ (lamdacizmus), sykaviek (sigmatizmus), hlásky „K“ (kapacizmus), hlásky „G“ (gamacizmus),
• balbuties (zajakavosť) – jeden z najťažších a najnápadnejších druhov narušenej komunikačnej schopnosti. Zajakavosť pokladáme za syndróm komplexného narušenia koordinácie orgánov participujúcich na hovorení, ktorý sa najnápadnejšie prejavuje charakteristickým nedobrovoľným prerušovaním plynulosti procesu hovorenia. Ide teda o poruchu plynulosti reči.
• vývinová dysfázia – ide o neschopnosť naučiť sa hovoriť napriek tomu, že sluch, intelekt a rečové orgány sú intaktné. V mladšom veku sa táto porucha prejavuje artikulačnou poruchou v reči, veľmi slabou slovnou zásobou, neschopnosťou priraďovať k predmetom pomenovania, ťažkosťami v porozumení hovorenej reči, pri formulovaní vlastných myšlienok pri rozprávaní. Vo vyššom veku pretrváva len zriedka v takej miere, aby znemožňovala vzdelávanie,
• dyzartria – je narušenie procesu artikulácie ako celku v dôsledku organického poškodenia CNS. Dyzartiu často sprevádza narušená fonácia, dýchanie a dysprozódia. Nesmie sa zamieňať s dysláliou, kde ide iba o chybnú výslovnosť hlások. Termín dyzartria sa používa aj pri cerebrálnych poškodeniach hybnosti, napr. DMO,
• palatolália – je porucha reči pri rázštepe podnebia alebo pri rázštepe podnebia a pery.

b/ na 2. stupni ZŠ – fixované dyslálie, ktoré sa nepodarilo upraviť na 1. stupni

• zajakavosť,
• dyzartria,
• palatolália.

Vplyv narušenej komunikačnej schopnosti na výchovno – vzdelávací proces

• Dyslália sa pri včasnej odbornej intervencii, (máme tým na mysli správnu diagnostiku, absolvovanie logopedických reedukácii), dá pomerne ľahko upraviť natoľko, že v ďalších vekových obdobiach už porucha nebude ovplyvňovať výkon dieťaťa pri štúdiu a v živote vôbec. Ak sa však poruchu artikulácie nepodarí odstrániť, je riziko, že jej dôsledky sa budú prejavovať najmä v písaní, pretože dieťa môže mať tendenciu písať tak, ako bude hovoriť. Ďalší neželateľný vplyv môže mať dyslália aj na čítanie, keď sa čítanie bude stávať nezrozumiteľným nie v dôsledku toho, že dieťa nepozná grafémy a nezvláda techniku čítania, ale práve v dôsledku nesprávnej výslovnosti jednotlivých hlások.
• Zajakavosť je porucha, ktorá ovplyvňuje verbálny prejav. Ťažšie formy zajakavosti môžu viesť až k logofóbii. Ak už nejde o fyziologickú zajakavosť, ale o zajakavosť patologickú, je potrebné vybudovať u dieťaťa náhradné mechanizmy a naučiť sa s nimi žiť. U mnohých zajakavých žiakov je nutné logopedické reedukácie dopĺňať psychoterapiou.
• Dyzartria a palatolália sú poruchy prevažne trvalého charakteru, pričom ich závažnosť sa dá pravidelnou reedukáciou podstatne zmierniť. Čo sa týka výchovno-vzdelávacieho procesu tieto poruchy ovplyvňujú expresívnu zložku reči, čo sa môže prejaviť ako ťažko zrozumiteľná hovorená, ale aj čítaná reč. Pri dyzartrii treba mať na zreteli, že ide o organické poškodenie CNS a pri palatolálii ide o orgánové poškodenie hovoridiel.
• Ak je NKS symptómom iného postihnutia (telesného, sluchového, mentálneho), je mimoriadne dôležitá kooperácia s daným odborníkom.

Odporúčania na tvorbu IVVP:

• pri ťažších formách NKS (ťažký stupeň zajakavosti, palatolália s nedostatočným podnebnohltanovým uzáverom, dyzartria) evidovať dieťaťa ako žiaka so zdravotným znevýhodnením, resp. ako individuálne začleneného žiaka s NKS v bežnej triede ZŠ alebo SŠ,
• v hodnotení a klasifikácii postupovať v zmysle platnej legislatívy,
• pri hodnotení rečového prejavu sa zameriavať na obsah, nie formu,
• hodnotiť predovšetkým vecné poznatky, nie úroveň jazykového prejavu,
• pri ústnych odpovediach poskytnúť väčší časový priestor na odpoveď, resp. rešpektovať pomalšie tempo reči,
• pri posudzovaní čitateľských zručností klásť dôraz na čítanie s porozumením, nie na rýchlosť čítania,
• pri logofobických prejavoch uprednostňovať písomnú formu odpovede pred ústnou,
• taktne poučiť spolužiakov o zdravotnom znevýhodnení dieťaťa.

Rizikové učebné alebo študijné odbory pre žiakov s NKS

Pri výbere vhodného učebného alebo študijného odboru je mimoriadne dôležité individuálne posúdenie predpokladov každého žiaka, ale pre deti s NKS môžeme v podstate odporúčať všetky bežné učebné aj študijné odbory, okrem odborov, ktoré pripravujú žiakov na také povolania, kde je ťažiskom verbálny prejav, t.j. stredné školy pedagogického charakteru a konzervatória (divadelný odbor). Pre žiakov s NKS sú vhodné aj gymnázia so zameraním na matematiku, ale aj gymnázia so zameraním na jazyky s predpokladom na vedeckú, resp. prekladateľskú činnosť, nie učiteľstvo.
Ak je NKS symptómom iného dominantného postihnutia (sluchového, telesného, mentálneho), hlavným kritériom pri výbere vhodného učebného alebo študijného odboru je vždy primárne postihnutie.