„Dyskalkúlia je špecifickou poruchou matematických schopností v zmysle neschopnosti operovať s číselnými symbolmi“ (Michalová, 2004, s. 23).
Podľa L. Košča (1989, in: Michalová, 2004, s. 23) ide o štrukturálnu poruchu matematických schopností, ktorá má svoj pôvod v génovom alebo perinatálne podmienenom narušení tých partií mozgu, ktoré súvisia s primeraným anatomicko-fyziologickým zrením matematických funkcii; nemá však za následok poruchu mentálnych funkcii. Príznaky dyskalkúlie sú veľmi pestré.
J. Novák (1997, in: Zelinková, 2003) rozlišuje nasledujúce typy dyskalkúlie:

• praktognostická – dieťa má narušenú matematickú schopnosť manipulácie s konkrétnymi alebo nakreslenými symbolmi, zlyháva schopnosť priradiť k nim číslo v súvislosti k zobrazenému množstvu. Postihnutá môže byť aj schopnosť zoradiť predmety podľa veľkostí alebo rozpoznávať vzťahy viac – menej a pod,
  verbálna – porucha schopnosti slovne označiť operačné znaky, viazne pochopenie matematickej terminológie v zmysle určovania o …viac, o …menej, …krátviac/menej; nezvláda slovne označovať matematické úkony, množstvo a počet prvkov, odpočítavať číselný rad, nie je schopný ukázať konkrétny počet prstov, označiť hodnotu napísaného čísla a pod.;
• lexická – neschopnosť čítať matematické symboly (číslice – 12 číta ako 21, matematické znaky – x číta ako +), viacmiestne čísla (hlavne s nulou uprostred), tvarovo-podobné čísla a pod.;
  grafická – narušená je schopnosť písať numerické znaky, žiak sa nevie vyrovnať s príslušným grafickým priestorom (jedinec nie je schopný písať číslice formou diktátu, prepisovať ich, má problém s opisovaním viacmiestnych číslic, píše ich v opačnom poradí, zabúda písať nulu, čísla sú neprimerane veľké), problém je aj v geometrii a pod,
• operacionálna – narušená je schopnosť vykonávať matematické operácie (sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie), jednotlivé operácie zmieňa, nahrádza zložitejšie jednoduchšími, písomne rieši i veľmi ľahké úlohy a pod,
• ideognostická – ide o poruchu v porozumení matematických pojmov a vzťahov medzi nimi (nechápe vzťahy v matematických radách, kde má pochopiť vzťahy a ďalej v nich pokračovať ako napr. 5, 10, 15… alebo nechápe, že napríklad 9 je tiež 10-1, 3×3 alebo polovica z 18), v porozumení čísla ako pojmu, nedokáže rátať s pamäti príklady, ktoré by mu nemali robiť problém vzhľadom k intelektu a dosiahnutému fyzickému a mentálnemu veku.

Veľmi prísne odlišuje L. Košč (1987) príčiny neúspechu. Domnieva sa, že najčastejšou príčinou nie sú poruchy matematických schopností, ale zanedbanie vedomostí, hlavne v nižších ročníkoch.
J. Novák (2004) rozdeľuje poruchy matematiky a narušení matematických schopností a popisuje ich prejavy vo výukovej oblasti:

• kalkulasténia – predstavuje mierne narušenie matematických vedomostí a zručností podmienené nevhodnou alebo nedostatočnou stimuláciou zo strany školy, rodiny alebo sociálnou depriváciou jedinca, pričom rozumové aj matematické schopnosti vykazujú normálnu úroveň aj štruktúru,
  hypokalkúlia – nešpecifická porucha rozvoja základných matematických zručností podmienená nerovnomernou skladbou matematických schopností a mierne zníženou úrovňou všeobecných rozumových schopností do pásma podpriemeru alebo na dolnej hranici priemeru,
• oligokalkúlia – predstavuje narušenie rozvoja základných matematických zručností podmienené narušením štruktúry matematických schopností a ich výrazným znížením do pásma retardácie pri celkovo nízkej úrovni všeobecných rozumových schopností,
  vývojová dyskalkúlia – je špecifická porucha v matematike. Prejavuje sa širokým spektrom veľmi rôznorodých výrazných problémov v matematike. Dôležitým faktom je, že dyskalkulické problémy zasahujúce základné matematické zručnosti (aj tie najjednoduchšie) nie sú zavinené nedostatočným alebo zníženým nadaním dieťaťa. Rozdelenie vývojových dyskalkúlii, so zreteľom na vývojové obdobia dieťaťa, rešpektuje prirodzený rozvoj nie len všeobecných rozumových, ale aj špeciálnych matematických schopností. V oblasti matematiky to môžeme charakterizovať následnou vývojovou postupnosťou: najskôr dieťa vníma a manipuluje – pomenováva – číta – zapisuje – prevádza matematické operácie – usudzuje na postup jednotlivých krokov v riešení úlohy. Kategorizácia problémov v matematike s ohľadom na vývojové hľadisko umožňuje včasné podchytenie potencionálnych problémových počtárov a poskytuje ich prehľadné členenie vždy so zreteľom na skupinu prevažujúcich problémov. Niektoré typy dyskalkúlií sa môžu vyskytnúť aj v kombinácii s inými poruchami učenia;
• akalkúlia – je úplná alebo čiastočná neschopnosť zvládať jednoduché matematické zručnosti napriek tomu, že predtým boli primerane rozvinuté. Najčastejšie sa vyskytuje po ťažkom poškodení (úraze) mozgu.