{"id":137,"date":"2017-05-23T14:24:35","date_gmt":"2017-05-23T14:24:35","guid":{"rendered":"http:\/\/www.csppke.sk\/sk\/?p=137"},"modified":"2019-03-04T18:20:06","modified_gmt":"2019-03-04T18:20:06","slug":"pervazivne-vyvinove-poruchy-pvp-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.csppke.sk\/sk\/2017\/05\/23\/pervazivne-vyvinove-poruchy-pvp-2\/","title":{"rendered":"Pervaz\u00edvne v\u00fdvinov\u00e9 poruchy (PVP)"},"content":{"rendered":"

PVP<\/strong> (angl. Pervasive Developmental Disorders, PDD a v slov. ofici\u00e1lnom preklade prenikav\u00e9 poruchy v\u00fdvinu)<\/p>\n

Jedn\u00e1 sa o kateg\u00f3riu z\u00e1va\u017en\u00fdch por\u00fach ment\u00e1lneho v\u00fdvinu, ktor\u00e9 sa objavuj\u00fa v rannom detstve. Slovo \u201epervaz\u00edvne\u201c znamen\u00e1 \u201ehlboko prenikaj\u00face\u201c a vystihuje fakt, \u017ee u det\u00ed s PVP je psychick\u00fd v\u00fdvoj naru\u0161en\u00fd v k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch oblastiach. Zlo\u017eit\u00e9 mozgov\u00e9 funkcie, ktor\u00e9 s\u00fa zodpovedn\u00e9 za fungovanie komunik\u00e1cie, soci\u00e1lnej interakcie a predstavivosti s\u00fa u \u013eud\u00ed s PVP naru\u0161en\u00e9, a to v r\u00f4znej miere, od ktorej sa n\u00e1sledne odv\u00edja stupe\u0148 poruchy. D\u00f4sledkom obmedzen\u00e9ho fungovania niektor\u00fdch funkci\u00ed s\u00fa probl\u00e9my v porozumen\u00ed be\u017en\u00fdm z\u00e1konitostiam a pravidl\u00e1m okolit\u00e9ho sveta, \u010do sp\u00f4sobuje zn\u00ed\u017een\u00fa schopnos\u0165 prisp\u00f4sobi\u0165 sa a fungova\u0165 na \u00farovni rovesn\u00edkov. Profily schopnost\u00ed det\u00ed s PVP sa v\u00fdrazne odli\u0161uj\u00fa.
\nPod\u013ea aktu\u00e1lnej 10. rev\u00edzie Medzin\u00e1rodnej klasifik\u00e1cie chor\u00f4b z roku 1993 (\u010falej len MKCH -10) je detsk\u00fd autizmus zaraden\u00fd do skupiny pervaz\u00edvnych v\u00fdvinov\u00fdch por\u00fach.<\/p>\n

Do skupiny pervaz\u00edvnych v\u00fdvinov\u00fdch por\u00fach s\u00fa v MKCH-10 zahrnut\u00e9:<\/strong><\/h4>\n
    \n
  • detsk\u00fd autizmus (F84.0),<\/li>\n
  • atypick\u00fd autizmus (F84.1),<\/li>\n
  • Rettov syndr\u00f3m (F84.2),<\/li>\n
  • in\u00e1 dezintegrat\u00edvna porucha v detstve (F84.3),<\/li>\n
  • hyperakt\u00edvna porucha spojen\u00e1 s ment\u00e1lnou retard\u00e1ciou a stereotypn\u00fdmi pohybmi (F84.4),<\/li>\n
  • Aspergerov syndr\u00f3m (F84.5),<\/li>\n
  • in\u00e9 pervaz\u00edvne v\u00fdvinov\u00e9 poruchy (F84.6),<\/li>\n
  • ne\u0161pecifikovan\u00e1 pervaz\u00edvna v\u00fdvinov\u00e1 porucha (F84.9).<\/li>\n<\/ul>\n

    (Pozn\u00e1mka.: V z\u00e1tvork\u00e1ch s\u00fa uv\u00e1dzan\u00e9 \u010d\u00edsla diagn\u00f3z)<\/p>\n

    Hlavn\u00fdmi pr\u00edznakmi diagn\u00f3zy detsk\u00e9ho autizmu je porucha psychick\u00e9ho v\u00fdvinu, charakterizovan\u00e1 najm\u00e4 tzv. tri\u00e1dou postihnutia:<\/strong><\/h4>\n
      \n
    • kvalitat\u00edvnym naru\u0161en\u00edm soci\u00e1lnych interakci\u00ed,<\/li>\n
    • kvalitat\u00edvnym naru\u0161en\u00edm komunik\u00e1cie,<\/li>\n
    • ve\u013emi obmedzen\u00fdm rozsahom z\u00e1ujmov a aktiv\u00edt.<\/li>\n<\/ul>\n

      Pre autizmus<\/strong> s\u00fa charakteristick\u00e9 v\u00fdrazn\u00e9 probl\u00e9my v oblasti soci\u00e1lnej interakcie, oneskoren\u00fd v\u00fdvoj re\u010di, odli\u0161n\u00fd sp\u00f4sob komunik\u00e1cie a nadv\u00e4zovanie soci\u00e1lneho kontaktu.
      \nDie\u0165a s autizmom m\u00f4\u017ee, ale nemus\u00ed ma\u0165 zn\u00ed\u017een\u00fa \u00farove\u0148 intelektu. Pr\u00edznaky pod\u013ea tri\u00e1dy postihnutia v s\u00favislosti s ich kvalitat\u00edvnou a kvantitat\u00edvnou \u00farov\u0148ou nemusia z\u00e1visie\u0165 od \u00farovne jeho intelektu.<\/p>\n

      Aspergerov syndr\u00f3m<\/strong> (\u010falej len AS) sa rad\u00ed medzi poruchy autistick\u00e9ho spektra. K\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 pre t\u00fato diagn\u00f3zu s\u00fa probl\u00e9my v komunik\u00e1cii a v soci\u00e1lnom spr\u00e1van\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa v rozpore s celkov\u00fdm intelektom a re\u010dov\u00fdmi schopnos\u0165ami die\u0165a\u0165a.<\/p>\n

      Medzi prim\u00e1rne sympt\u00f3my<\/strong> autistick\u00e9ho v\u00fdvinu patria najm\u00e4:<\/h3>\n
        \n
      • samot\u00e1rstvo, izol\u00e1cia, nez\u00e1ujem o rovesn\u00edcky kolekt\u00edv, preferencia dospel\u00fdch os\u00f4b,<\/li>\n
      • neprimeran\u00e9 spr\u00e1vanie vzh\u013eadom k re\u00e1lnej situ\u00e1cii, tzv. \u201enevychovan\u00e9 die\u0165a\u201c,<\/li>\n
      • neuvedomovanie si nebezpe\u010denstva v re\u00e1lnom prostred\u00ed,<\/li>\n
      • odmietanie zmien v prirodzenom prostred\u00ed,<\/li>\n
      • neprimeran\u00e9 z\u00e1chvaty z\u00farivosti, hnevu, smiechu (bez zjavn\u00e9ho d\u00f4vodu),<\/li>\n
      • sebapo\u0161kodzovanie (hryzenie, \u0161krabanie),<\/li>\n
      • \u00fazkostn\u00e9 stavy, strach z neprimeran\u00fdch podnetov (zvuky, svetlo),<\/li>\n
      • z\u00e1ujem o nezvy\u010dajn\u00e9 predmety a \u010dinnosti v zmysle v\u00fdvinovej neprimeranosti,<\/li>\n
      • (zbieranie drobn\u00fdch predmetov, nekone\u010dn\u00e9 pres\u00fdpanie piesku, to\u010denie tanierov,
        \nkoliesok z d\u00f4vodu ich rot\u00e1cie),<\/li>\n
      • zvl\u00e1\u0161tne pohyby, motorick\u00e9 sch\u00e9my (ch\u00f4dza na \u0161pi\u010dk\u00e1ch, to\u010denie sa okolo osi vlastn\u00e9ho tela, hranie sa s prstami),<\/li>\n
      • hra bez symbolick\u00e9ho v\u00fdznamu (obmedzen\u00fd a opakuj\u00faci sa reperto\u00e1r \u2013 jednoduch\u00e9 pos\u00favanie a ukladanie aut\u00ed\u010dok, opakuj\u00face sa stavanie ve\u017ee z kociek a pod.),<\/li>\n
      • die\u0165a nerozpr\u00e1va, respekt\u00edve rozpr\u00e1va, ale pr\u00edtomn\u00e1 re\u010d je nezmyseln\u00e1, echolalick\u00e1 (opakuj\u00faca sa),<\/li>\n
      • pr\u00edpadne pou\u017e\u00edva slov\u00e1 bez priameho vz\u0165ahu k danej situ\u00e1cii.<\/li>\n<\/ul>\n

        Prv\u00e9 indik\u00e1tory:<\/strong><\/h4>\n
          \n
        1. probl\u00e9my v spr\u00e1van\u00ed, bezd\u00f4vodn\u00e9 stavy hnevu, pla\u010du (\u010dasto uva\u017eovanie o obdob\u00ed vzdoru),<\/li>\n
        2. psychomotorick\u00fd nepokoj, neunavite\u013enos\u0165,<\/li>\n
        3. probl\u00e9my so sp\u00e1nkom, v jedle,<\/li>\n
        4. bezd\u00f4vodn\u00e9 stavy strachu, nap\u00e4tia,<\/li>\n
        5. bitie, hryzenie seba sam\u00e9ho alebo rodi\u010dov,<\/li>\n
        6. oneskoren\u00e1 re\u010d,<\/li>\n
        7. pokojn\u00e9 b\u00e1b\u00e4tko, nepokojn\u00e9 b\u00e1b\u00e4tko.<\/li>\n<\/ol>\n
          Pri vzdel\u00e1van\u00ed det\u00ed a \u017eiakov s PVP je na Slovensku predov\u0161etk\u00fdm uplat\u0148ovan\u00e1 met\u00f3da \u0161trukt\u00farovan\u00e9ho u\u010denia, ktor\u00e1 sa opiera o \u0161tyri z\u00e1kladn\u00e9 princ\u00edpy:<\/h5>\n
            \n
          1. \u0161trukturaliz\u00e1cia,<\/li>\n
          2. vizualiz\u00e1cia,<\/li>\n
          3. individu\u00e1lny pr\u00edstup,<\/li>\n
          4. motiv\u00e1cia.<\/li>\n<\/ol>\n

            D\u00f4sledn\u00e1 aplik\u00e1cia vy\u0161\u0161ie uveden\u00fdch princ\u00edpov pri vzdel\u00e1van\u00ed \u017eiakov s PVP v\u00fdrazne skvalitn\u00ed pr\u00edstup k inform\u00e1ci\u00e1m a za\u010dle\u0148ovanie do kolekt\u00edvu rovesn\u00edkov. Ned\u00f4slednou aplik\u00e1ciou princ\u00edpov m\u00f4\u017ee d\u00f4js\u0165 a\u017e k z\u00e1va\u017en\u00fdm nedostatkom vo vzdel\u00e1van\u00ed s prejavmi probl\u00e9mov\u00e9ho spr\u00e1vania, k vy\u010dleneniu z kolekt\u00edvu vrstovn\u00edkov a k v\u00fdrazn\u00e9mu zn\u00ed\u017eeniu kvality \u017eivota. V d\u00f4sledku toho m\u00f4\u017ee u det\u00ed, \u017eiakov a \u0161tudentov doch\u00e1dza\u0165 k celkovej frustr\u00e1cii, ktor\u00e1 sa prejav\u00ed problematick\u00fdm prisp\u00f4sobovan\u00edm sa ku kladen\u00fdm po\u017eiadavk\u00e1m, odmietaniu predkladan\u00fdch aktiv\u00edt, nere\u0161pektovan\u00edm autority pedagogick\u00fdch pracovn\u00edkov, ale tie\u017e uzatvoren\u00edm sa do seba, nechu\u0165ou z\u00fa\u010dast\u0148ova\u0165 sa spolo\u010dn\u00fdch \u010dinnost\u00ed, odmietan\u00edm doch\u00e1dza\u0165 do \u0161koly a pod.
            \nPri uplat\u0148ovan\u00ed vy\u0161\u0161ie uveden\u00fdch princ\u00edpov je najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie pochopi\u0165 osobnos\u0165 \u017eiaka a nau\u010di\u0165 sa vn\u00edma\u0165 vplyv stanovenej diagn\u00f3zy na jeho jednanie a vystupovanie. V\u0161eobecne stanoven\u00e9 princ\u00edpy sl\u00fa\u017eia len k z\u00e1kladnej orient\u00e1cii v metodike pr\u00e1ce s t\u00fdmito \u017eiakmi a len d\u00f4sledne uplat\u0148ovan\u00fd individu\u00e1lny pr\u00edstup ku ka\u017ed\u00e9mu jedincovi zaist\u00ed prosperitu ka\u017ed\u00e9ho z nich a pom\u00f4\u017ee i pedagogick\u00fdm pracovn\u00edkom lep\u0161ie zvl\u00e1dnu\u0165 ve\u013emi n\u00e1ro\u010dn\u00fa pedagogick\u00fa pr\u00e1cu.<\/p>\n

            \u0160pecifik\u00e1 pr\u00edstupu k de\u0165om \/ \u017eiakom s PVP:<\/strong><\/h4>\n
              \n
            • \u0160pecifik\u00e1 vzdel\u00e1vania det\u00ed a \u017eiakov s PVP vypl\u00fdvaj\u00fa zo z\u00e1kladn\u00fdch deficitov, ktor\u00e9 s\u00fa spojen\u00e9 s touto diagn\u00f3zou. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed deficit, ktor\u00e9ho d\u00f4sledkom je nerovnomern\u00fd v\u00fdvojov\u00fd profil die\u0165a\u0165a, vykazuj\u00fa \u017eiaci s AS v oblasti soci\u00e1lneho spr\u00e1vania, predstavivosti a komunik\u00e1cie. Nerovnomernos\u0165 v\u00fdvoja sa prejavuje zvl\u00e1\u0161tnos\u0165ami v spr\u00e1van\u00ed, komunik\u00e1cii a v oblasti z\u00e1ujmov,<\/li>\n
            • Deti s AS nemaj\u00fa z\u00e1sadn\u00fd probl\u00e9m nau\u010di\u0165 sa rad faktov, ale nau\u010den\u00e9 vedomosti nie s\u00fa schopn\u00e9 aplikova\u0165 do be\u017en\u00e9ho \u017eivota. Poru\u0161en\u00e1 predstavivos\u0165 v\u00fdrazne ovplyv\u0148uje flexibilitu myslenia a konania die\u0165a\u0165a s AS, sp\u00f4sobuje zn\u00ed\u017een\u00fa schopnos\u0165 prisp\u00f4sobova\u0165 sa zmen\u00e1m a kladen\u00fdm po\u017eiadavk\u00e1m, u\u010di\u0165 sa zo svojich ch\u00fdb, prizna\u0165 zlyhanie. Rovnako \u010dasto ovplyv\u0148uje \u010di a\u017e poru\u0161uje z\u00e1ujmy det\u00ed s AS (ich z\u00e1ujmy m\u00f4\u017eu by\u0165 zvl\u00e1\u0161tne, intenzita z\u00e1ujmu neprimeran\u00e1, typick\u00e9 je n\u00e1stojenie a problematick\u00e9 odklonenie od nich),<\/li>\n
            • Deti s AS maj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inou dobr\u00fa slovn\u00fa z\u00e1sobu, dok\u00e1\u017eu komunikova\u0165 v oblasti svojich z\u00e1ujmov alebo v konkr\u00e9tne nau\u010denej situ\u00e1cii, ale praktick\u00e9 pou\u017eitie jazyka v inom kontexte viazne (ch\u00fdba reciprocita v komunik\u00e1cii, n\u00e1stoj\u010div\u00e9 trvanie na t\u00e9mach, odkl\u00e1\u0148anie sa od t\u00e9my a pod.). Poru\u0161en\u00e9 je komplexn\u00e9 porozumenie re\u010di a komunik\u00e1cie det\u00ed s AS. V d\u00f4sledku toho problematicky formuluj\u00fa vlastn\u00e9 my\u0161lienky, \u0165a\u017eko popisuj\u00fa svoje z\u00e1\u017eitky z minulosti, nedok\u00e1\u017eu reprodukova\u0165 po\u010dut\u00e9 alebo pre\u010d\u00edtan\u00e9 texty (pokia\u013e sa nejedn\u00e1 o jednoduch\u00e9 ozn\u00e1menie z\u00e1kladn\u00fdch inform\u00e1cii), problematicky ch\u00e1pu abstraktn\u00e9 pojmy, maj\u00fa probl\u00e9my v doslovnom ch\u00e1pan\u00ed po\u010dut\u00e9ho, nerozumej\u00fa ir\u00f3nii, \u017eartovaniu a pod. Rovnako maj\u00fa probl\u00e9m s vyjadren\u00edm vlastn\u00fdch em\u00f3cii a pre\u017eitkov, s vn\u00edman\u00edm em\u00f3cii a pre\u017eitkov druh\u00fdch \u013eud\u00ed (naru\u0161en\u00e1 schopnos\u0165 empatie). Tento deficit sa m\u00f4\u017ee prejavi\u0165 nevhodn\u00fdm spr\u00e1van\u00edm sa na verejnosti, ktor\u00e9 je \u010dasto posudzovan\u00e9 ako drz\u00e9, tvrdohlav\u00e9, netolerantn\u00e9. Ve\u013ea det\u00ed s AS hovor\u00ed na verejnosti o veciach, o ktor\u00fdch ostatn\u00ed ml\u010dia (napr. komentuj\u00fa v elektri\u010dke hlasn\u00fdmi v\u00fdrokmi obezitu pr\u00edtomnej pani: \u201eT\u00e1 je tlst\u00e1.\u201c a pod.),<\/li>\n
            • Rodi\u010dia a u\u010ditelia pova\u017euj\u00fa problematick\u00e9 (nevhodn\u00e9) spr\u00e1vanie za najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed probl\u00e9m v pr\u00edpade PVP. V pr\u00edpade rie\u0161enia nevhodn\u00e9ho spr\u00e1vania nie je mo\u017en\u00e9 poskytn\u00fa\u0165 presn\u00fd n\u00e1vod alebo model, ako sa ten ktor\u00fd probl\u00e9m d\u00e1 vyrie\u0161i\u0165. \u017diaden odborn\u00edk nie je schopn\u00fd navrhn\u00fa\u0165 univerz\u00e1lne rie\u0161enie pre v\u0161etky probl\u00e9my a u v\u0161etk\u00fdch klientov (\u010do je vhodn\u00e9 pre jedn\u00e9ho, nemus\u00ed by\u0165 dobr\u00e9 pre druh\u00e9ho),<\/li>\n
            • Najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie je poznanie die\u0165a\u0165a a prostredia, v ktorom vyrast\u00e1. Je nevyhnutn\u00e9 previes\u0165 pred ka\u017edou intervenciou d\u00f4kladn\u00fa anal\u00fdzu, ktor\u00e1 vych\u00e1dza z \u010do najd\u00f4kladnej\u0161ieho pozorovania die\u0165a\u0165a.<\/li>\n
            • Mus\u00edme si uvedomi\u0165, \u017ee ak chceme by\u0165 \u00faspe\u0161n\u00ed, mus\u00edme sa zamera\u0165 predov\u0161etk\u00fdm na pr\u00ed\u010diny a funkcie nevhodn\u00e9ho spr\u00e1vania a tie sa sna\u017ei\u0165 vhodn\u00fdm sp\u00f4sobom ovplyvni\u0165. Ke\u010f ovplyv\u0148ujeme a\u017e n\u00e1sledky spr\u00e1vania, dost\u00e1vame sa do oblasti trestov. Aj ke\u010f trest niekedy spr\u00e1vanie mierni alebo eliminuje, ide v\u00e4\u010d\u0161inou o do\u010dasn\u00e9 zlep\u0161enie stavu. Bez n\u00e1cviku vhodn\u00e9ho alternat\u00edvneho spr\u00e1vania, je pravdepodobn\u00e9, \u017ee sa rovnak\u00fd probl\u00e9m objav\u00ed znovu.<\/li>\n<\/ul>\n

              Pred za\u010diatkom akejko\u013evek intervencie si mus\u00edme polo\u017ei\u0165 a zodpoveda\u0165 \u0161tyri z\u00e1kladn\u00e9 ot\u00e1zky:<\/strong><\/h3>\n
                \n
              • Pre\u010do sa spr\u00e1vanie objavilo?<\/strong><\/li>\n
              • Ak\u00fa ma funkciu, \u010do chce die\u0165a \/ \u017eiak dosiahnu\u0165?<\/strong><\/li>\n
              • Ako na spr\u00e1vanie reaguje okolie?<\/strong><\/li>\n
              • \u010c\u00edm a ako sa d\u00e1 toto spr\u00e1vanie nahradi\u0165?<\/strong><\/li>\n<\/ul>\n

                Probl\u00e9mov\u00e9 spr\u00e1vanie : – nereaguje na pokyny,<\/strong><\/h4>\n
                  \n
                • reaguje zlos\u0165ou, hnevom,<\/li>\n
                • nem\u00e1 z\u00e1ujem o komunik\u00e1ciu,<\/li>\n
                • ve\u013ek\u00fd nepokoj, nes\u00fastredenie,<\/li>\n
                • hovor\u00ed nevhodne, nezmyselne (a\u017e vulg\u00e1rne),<\/li>\n
                • agres\u00edvne spr\u00e1vanie,<\/li>\n
                • sebapo\u0161kodzovanie,<\/li>\n
                • ni\u010d\u00ed veci,<\/li>\n
                • nespolo\u010densk\u00e9 spr\u00e1vanie,<\/li>\n
                • z\u00e1chvaty hnevu a pod.<\/li>\n<\/ul>\n

                  Mo\u017en\u00e9 pr\u00ed\u010diny : – zlo\u017eit\u00fd komunika\u010dn\u00fd syst\u00e9m,<\/strong><\/h4>\n
                    \n
                  • probl\u00e9my s dlhodobou pam\u00e4\u0165ou,<\/li>\n
                  • probl\u00e9my s porozumen\u00edm s\u00favislosti,<\/li>\n
                  • nedostatok soci\u00e1lneho porozumenia,<\/li>\n
                  • zlo\u017eit\u00e9 pravidl\u00e1 spolo\u010densk\u00e9ho styku,<\/li>\n
                  • probl\u00e9my s abstraktn\u00fdmi pojmami,<\/li>\n
                  • abstraktn\u00e9 a nejasn\u00e9, nekonkr\u00e9tne verb\u00e1lne pokyny,<\/li>\n
                  • nerovnomern\u00fd v\u00fdvoj a pod.<\/li>\n<\/ul>\n

                    Mo\u017enosti vzdel\u00e1vania \u017eiakov s PVP:<\/strong><\/h4>\n
                      \n
                    1. v \u0161peci\u00e1lnych \u0161kol\u00e1ch (z\u00e1vis\u00ed od v\u00fd\u0161ky intelektu) pre \u017eiakov s MR alebo pre \u017eiakov s PVP,<\/li>\n
                    2. vo forme individu\u00e1lneho za\u010dlenenia v Z\u0160<\/li>\n<\/ol>\n

                      Naj\u010dastej\u0161ie uv\u00e1dzan\u00e9 \u0161peci\u00e1lno-pedagogick\u00e9 postupy a odpor\u00fa\u010dania (uv\u00e1dzaj\u00fa sa do IVVP):<\/strong><\/h4>\n
                        \n
                      • Vzh\u013eadom na z\u00e1va\u017enos\u0165 diagn\u00f3zy odpor\u00fa\u010dame vzdel\u00e1vanie za pr\u00edtomnosti asistenta.
                        \nPotrebn\u00e9 je, aby \u017eiak dostal v\u017edy sp\u00e4tn\u00fa v\u00e4zbu, ak je to potrebn\u00e9 (uistenie, \u017ee \u00falohy zvl\u00e1dol, pochopil, kontrola vykonanej pr\u00e1ce, a pod.),<\/li>\n
                      • Nie je vhodn\u00e9 komentova\u0165 chyby, respekt\u00edve preferova\u0165 negat\u00edvne hodnotenie, vyvol\u00e1va opa\u010dn\u00fd efekt, \u017eiak je odmietav\u00fd, m\u00e1 pocit zlyhania, je vo zv\u00fd\u0161enej miere citliv\u00fd na subjekt\u00edvnu \u00faspe\u0161nos\u0165.
                        \nV pr\u00edpade vyskytnutia sa nevhodn\u00e9ho spr\u00e1vania (napr. odmietnutie komunik\u00e1cie, negativizmus) toto spr\u00e1vanie je najvhodnej\u0161ie odignorova\u0165, nie je vhodn\u00e9 zbyto\u010dne tieto negat\u00edvne prejavy upev\u0148ova\u0165 v spr\u00e1van\u00ed \u017eiaka (negat\u00edvne posil\u0148ovanie), a takto zbyto\u010dne upozor\u0148ova\u0165 na soci\u00e1lne ne\u00faspechy,<\/li>\n
                      • Minim\u00e1lne pou\u017e\u00edva\u0165 tresty, pozn\u00e1mky, nako\u013eko \u017eiak nedok\u00e1\u017ee re\u00e1lne zhodnoti\u0165 vlastn\u00fd v\u00fdkon a neprimeranos\u0165 prejavov spr\u00e1vania, sk\u00f4r to m\u00f4\u017ee ch\u00e1pa\u0165 ako zlyhanie,<\/li>\n
                      • Nes\u00fastredenos\u0165, zv\u00fd\u0161en\u00e1 rozpt\u00fdlite\u013enos\u0165 m\u00f4\u017eu by\u0165 zn\u00e1mkami \u00fanavy, je nutn\u00e9, aby \u017eiak relaxoval (oddych mimo lavice, zmena \u010dinnosti, soci\u00e1lne \u017eiaka nekontaktova\u0165),<\/li>\n
                      • Dba\u0165 na to, aby \u017eiak nebol vystavovan\u00fd soci\u00e1lnej kritike (zo strany rovesn\u00edkov), nako\u013eko tieto ataky m\u00f4\u017eu vyvol\u00e1va\u0165 zmno\u017eenie ne\u017eiaducich prejavov,<\/li>\n
                      • Z\u00e1rove\u0148 odpor\u00fa\u010dame zabezpe\u010di\u0165 nemenn\u00fa fyzick\u00fa organiz\u00e1ciu prostredia \u2013 \u017eiak by mal ma\u0165 vlastn\u00fa lavicu na pr\u00e1cu, v pr\u00edpade probl\u00e9mov so zvl\u00e1dnut\u00edm n\u00e1rokov soci\u00e1lneho prostredia vytvorenie ohrani\u010den\u00e9ho priestoru, nemenn\u00fd syst\u00e9m a postup vzdel\u00e1vania, mal by by\u0165 zrozumite\u013ene obozn\u00e1men\u00fd s \u010dasovou a dejovou n\u00e1slednos\u0165ou cel\u00e9ho vyu\u010dovacieho procesu, resp. zmenami.<\/li>\n<\/ul>\n

                        Slovensk\u00fd a cudz\u00ed jazyk, matematika a ostan\u00e9 predmety teoretickej povahy<\/strong><\/h3>\n

                        tolerova\u0165 zn\u00ed\u017een\u00fa \u00farove\u0148 p\u00edsomn\u00e9ho prejavu a pomal\u0161ie psychomotorick\u00e9 tempo
                        \nuprednost\u0148ova\u0165 formu preverovania vedomost\u00ed pod\u013ea v\u00fdberu \u017eiaka (\u00fastne alebo p\u00edsomn\u00e9 sk\u00fa\u0161anie)
                        \npri \u00fastnom sk\u00fa\u0161an\u00ed akceptova\u0165 formu ot\u00e1zka \u2013 odpove\u010f, bra\u0165 ju za plnohodnotn\u00fa, nevy\u017eadova\u0165 prerozpr\u00e1vanie cel\u00e9ho u\u010diva, zameriava\u0165 sa na fakty
                        \nv pr\u00edpade p\u00edsomn\u00e9ho preverovania vedomost\u00ed \u017eiakovi poskytn\u00fa\u0165 dostatok \u010dasu a aj tu nevy\u017eadova\u0165 opisy celou vetou, ale len stru\u010dn\u00e9 nap\u00edsanie faktov (vhodnej\u0161ia forma je testov\u00e1 forma pri ktorej \u017eiak vyber\u00e1 z A,B,C mo\u017enost\u00ed, resp. dopl\u0148ova\u010dky)
                        \npri samostatnej p\u00edsomnej pr\u00e1ci je potrebn\u00e9 preveri\u0165 si celkov\u00e9 porozumenie zadania (pokra\u010dova\u0165 v pr\u00e1ci a\u017e po vysvetlen\u00ed pojmov a nov\u00fdch slov)
                        \nda\u0165 mo\u017enos\u0165 odovzda\u0165 p\u00edsomn\u00e9 dom\u00e1ce pr\u00e1ce spracovan\u00e9 na PC, rovnako mu umo\u017eni\u0165 pou\u017e\u00edvanie laptopu na vyu\u010dovan\u00ed
                        \npri slohov\u00fdch pr\u00e1cach nehodnoti\u0165 \u00fapravu, ale len \u0161tylistiku a obsahov\u00fa str\u00e1nku, ale tu je potrebn\u00e9 akceptova\u0165 jeho \u0161truktur\u00e1lne, faktografick\u00e9 myslenie, nevy\u017eadova\u0165 rozsiahle opisy
                        \nakceptova\u0165 zn\u00ed\u017een\u00fa kvalitu v rysovan\u00ed, pod\u013ea mo\u017enost\u00ed bra\u0165 za dosta\u010duj\u00faci n\u00e1\u010drt
                        \ntolerova\u0165 dopad \u0161pecifick\u00fdch v\u00fdvinov\u00fdch probl\u00e9mov a prejavov v spr\u00e1van\u00ed s\u00favisiacich s dg. PVP
                        \npri komunik\u00e1cii so \u017eiakom pou\u017e\u00edva\u0165 pozit\u00edvnu stimul\u00e1ciu (pochvala, ocenenie), aj za \u010diastkov\u00e9 \u00faspechy a minim\u00e1lne zlep\u0161enia; vyu\u017ei\u0165 aj in\u00fa formu vzdel\u00e1vania a sebarealiz\u00e1cie: projektmi (najvhodnej\u0161ie je na t\u00e9my, ktor\u00e9 ho zauj\u00edmaj\u00fa), ktor\u00e9 je mo\u017en\u00e9 n\u00e1sledne ohodnoti\u0165
                        \nv pr\u00edpade probl\u00e9mov v spr\u00e1van\u00ed a nes\u00fastreden\u00ed sa vyu\u017e\u00edva\u0165 relaxa\u010dn\u00fa oddychov\u00fa chv\u00ed\u013eku, hlavolamy, didaktick\u00e9 pom\u00f4cky, puzzle a pod.
                        \nrovnako je ve\u013emi potrebn\u00e9 aj usmernenie spolu\u017eiakov k spr\u00e1vaniu sa k dan\u00e9mu \u017eiakovi a obozn\u00e1mi\u0165 s odbornou spr\u00e1vou v\u0161etk\u00fdch vyu\u010duj\u00facich, ktor\u00ed s n\u00edm prich\u00e1dzaj\u00fa do kontaktu<\/p>\n

                        Mo\u017enosti \u0161t\u00fadia na S\u0160, profesijn\u00e9 poradenstvo<\/strong><\/h3>\n

                        profesijn\u00e9 poradenstvo sa odv\u00edja od v\u00fd\u0161ky intelektu \u017eiaka, od jeho schopnost\u00ed, danost\u00ed a z\u00e1ujmov,
                        \nv pr\u00edpade vysok\u00e9ho a\u017e nadpriemern\u00e9ho intelektu, dobr\u00e9ho prospechu je vyhovuj\u00face n\u00e1sledn\u00e9 pokra\u010dovanie na gymn\u00e1ziu (pod\u013ea z\u00e1ujmu \u017eiaka),
                        \nv pr\u00edpade v\u00fdberu SO\u0160 sa prioritne s\u00fastred\u00edme na n\u00e1ro\u010dnos\u0165 praxe (nevyhovuj\u00face je hlu\u010dn\u00e9, otvoren\u00e9, pre\u013eudnen\u00e9 pracovisko a pod.)<\/p>\n

                        Pou\u017eit\u00e1 literat\u00fara:
                        \nPsychologick\u00e1 diagnostika u \u017e\u00e1ku s poruchami autistick\u00e9ho spektra ve speci\u00e1ln\u011b pedagogick\u00fdch centrech, Opekarov\u00e1, 2006
                        \nVysokofunk\u010dn\u00e1 autistick\u00e1 popul\u00e1cia a Aspergerov syndrom, J\u00e1no\u0161\u00edkov\u00e1, 2009
                        \nAutistick\u00e9 my\u0161len\u00ed, Vermeulen, 2006
                        \nD\u011btsk\u00fd artismus, Hrdli\u010dka, Kom\u00e1rek, 2004
                        \nAUTISMUS 1,2,3,4,5,6,8, Jel\u00ednkov\u00e1, Praha
                        \nTvorba IVP pro d\u011bti s por. aut. Spektra, \u010cadilov\u00e1, 2006<\/p>\n<\/div><\/div>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

                        PVP (angl. Pervasive Developmental Disorders, PDD a v slov. ofici\u00e1lnom preklade prenikav\u00e9 poruchy v\u00fdvinu) Jedn\u00e1 sa o kateg\u00f3riu z\u00e1va\u017en\u00fdch por\u00fach ment\u00e1lneho v\u00fdvinu, ktor\u00e9 sa objavuj\u00fa v rannom detstve. Slovo \u201epervaz\u00edvne\u201c znamen\u00e1 \u201ehlboko prenikaj\u00face\u201c a vystihuje fakt, \u017ee u det\u00ed s PVP je psychick\u00fd v\u00fdvoj naru\u0161en\u00fd v k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch oblastiach. Zlo\u017eit\u00e9 mozgov\u00e9 funkcie, ktor\u00e9 s\u00fa zodpovedn\u00e9 za<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[3],"tags":[],"class_list":["post-137","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-informacie-o-poruchach"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.csppke.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/137","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.csppke.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.csppke.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.csppke.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.csppke.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=137"}],"version-history":[{"count":9,"href":"https:\/\/www.csppke.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/137\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1107,"href":"https:\/\/www.csppke.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/137\/revisions\/1107"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.csppke.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=137"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.csppke.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=137"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.csppke.sk\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=137"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}