Zrakové diagnózy a ich vplyv na výchovno-vzdelávací proces

Obrázok používateľa CŠPP Košice

V prípade akýchkoľvek otázok náš môžte kontaktovať prostredníctvom našej on-line poradne.


Pri získavaní informácií o okolitom svete využívame všetky receptory, ktoré nám príroda poskytla. V čase školskej dochádzky nároky na správne vnímanie okolitého sveta narastajú.

Preto je nesmierne potrebné, v prípade, že je poškodený niektorý zo zmyslov, včas to postrehnúť a ihneď sa pokúšať o nápravu – teda poskytnúť možnosť adekvátnej liečby, reedukácie, či kompenzácie narušeného zmyslu, čiže ho v plnej miere akceptovať.
 
KLASIFIKÁCIA ZRAKOVÝCH OCHORENÍ
Pri poškodení zraku existujú rôzne kritéria na zaradenie žiakov do niekoľkých kategórií. Najčastejšie a najvýstižnejšie je nasledujúce rozdelenie.
Žiaci podľa stupňa zrakového postihnutia:

  1. nevidiaci (niekedy so zachovaním svetlocitu)
  2. čiastočne vidiaci (so zvyškami zraku )
  3. slabozrakí (rôzne stupne)
  4. binokulárne chybní

Žiaci so zvyškami zraku
kombinujú postupy a metódy práce vhodné pre žiakov slabozrakých (ťažký stupeň), aj nevidiacich. Spravidla pri vzdelávaní využívajú Braillove písmo, ale sú schopní zvyšky zraku využiť v niektorých praktických situáciách (priestorová orientácia a samostatný pohyb, sebaobsluha, ...).
Slabozrakí žiaci
tvoria najväčšiu a najrôznorodejšiu skupinu zrakovo postihnutých žiakov, preto je aj ich reálny výkon veľmi odlišný.
Podľa vízu a rozsahu zorného poľa rozlišujeme žiakov:

  • s ťažkým stupňom slabozrakosti
  • so stredným stupňom slabozrakosti
  • s ľahkým stupňom slabozrakosti

 
Každý z týchto druhov a stupňov zrakového postihnutia využíva v praxi rozdielne špeciálne metódy a formy práce, alebo ich kombinácie.
 
Zrakové postihnutie má svoje dôsledky

  • v praktickom živote
  • pri vzdelávaní
  • v oblasti sociálnych interakcií a emočného prežívania

 
VYŠETRENIE ZRAKOVÝCH FUNKCIÍ A ICH DOPAD NA VYUČOVACÍ PROCES
Je rozdiel medzi oftalmologickou diagnózou, teda tou, ktorú určí lekár a je napísaná pomocou odborných diagnóz a čísel, ako nález od odborného lekára, a medzi funkčnými dôsledkami ochorenia, prípadne postihnutia zraku iného druhu (napr. úraz...), ktorý pomocou testovania zisťuje špeciálny pedagóg v poradenskom zariadení.
Na základe týchto výsledkov je možné potom navrhnúť vhodné úpravy prostredia a a špeciálne metódy a formy práce na vyučovaní.
Podmienky (vnútorné aj vonkajšie) pri vyšetrení môžu skresliť jeho výsledok, preto sú veľmi dôležité aj informácie od rodičov, učiteľov, či asistentov.
Rovnaká diagnóza, či zrakové ochorenie a porovnateľné stupne zrakovej ostrosti vyjadrené numericky môžu mať v praxi rôzne dôsledky !!!
Preto pri špeciálno-pedagogickom vyšetrení hovoríme o funkčnom vyšetrení zraku a o funkčných dôsledkoch zrakového postihnutia pre výchovno-vzdelávací proces.
Vo výchovno-vzdelávacom procese spočívajú rozdiely v schopnosti žiaka vnímať vizuálne podnety:

 

  1. z určitej vzdialenosti, t. j. zraková ostrosť A/ na diaľku (videnie na tabuľu) B/ do blízka (práca v lavici)
  2. veľkosť a tvar použitého písma učebníc a iných pracovných materiálov, medzery
  3. kontrasty (figúra, pozadie)
  4. vnímanie detailov
  5. rozlišovanie farieb
  6. rozsah priestoru, ktorý má žiak pred sebou a okolo seba, t. j. zorné pole (v dvojdimenziálnom aj v trojdimenziálnom rozsahu)
  7. adaptácia na svetlo, resp. svetelné efekty a odlesky
  8. hĺbkové videnie, t. j. schopnosť rozlíšenia perspektívy

 
V praxi to znamená, že žiak môže

  • vidieť veľmi rozmazane, neostro,
  • nedovidí na tabuľu
  • nevidí celý priestor pred sebou, iba niektorú jeho časť (má výpadky zorného poľa – skotómy)
  • nerozozná málo kontrastné pracovné materiály (napr. mapu)
  • píše a kreslí neúhľadne
  • rysuje nepresne
  • nerozlíši obrázok a jeho pozadie
  • vidí zdeformované tvary
  • má problém presúvať pozornosť a pohľad z tabule do zošita, ale aj z učebnice do zošita
  • nerozoznáva farby alebo ich odtiene
  • nevie sa prispôsobiť rýchlej zmene svetelných podmienok
  • neznáša oslnenie
  • bolieva ho hlava, znižuje sa koncentrácia na prácu
  • potrebuje odpočinok od zrakovej práce...

 
Najčastejšie diagnózy, s ktorými sa v praxi stretávame:

  • vrodené vady sietnice, poškodenia sietnice, degeneratívne ochorenia sietnice, diabetické retinopatie, retinopatie nedonosených
  • astigmatizmus
  • atrofie zrakového nervu
  • poruchy na zrakovej dráhe a centrálne poruchy zraku
  • ťažké myopie, hypermetropie, hyperopie
  • glaukom
  • nystagmus
  • albinizmus, svetloplachosť
  • poškodenie okulomotoriky

 
Často sa ochorenia vyskytujú naraz, alebo sú súčasťou niektorých syndrómov, kedy je v organizme aj iné postihnutie, ako zrakové.
 
VŠEOBECNÉ ODPORÚČANIA DO VÝCHOVNO-VZDELÁVACIEHO PROCESU
Pomôcky, úprava prostredia, základné metodické odporúčania potrebné zahrnúť do IVP všeobecne pre slabozrakých žiakov:

  • optické pomôcky (okuliare, lupy: ručná, stojanová, televízna; špeciálne filtre)
  • vhodné sedenie a osvetlenie
  • sklápacia pracovná plocha (lavica, stojan)
  • predĺžený čas na vypracovanie úloh
  • úprava pracovných textov a materiálov (vhodná veľkosť, typ písma, medzery medzi písmenami, kontrast...)
  • zošity so zvýraznenými linajkami a písacie náčinie s hrubšou stopou
  • používanie PC (špeciálne programy na zväčšovanie textu - MAGIC)
  • možnosť zblízka si prezrieť potrebné materiály (aj voľný prístup k tabuli)...

 
Pomôcky, úprava prostredia, základné metodické odporúčania potrebné zahrnúť v IVP všeobecne pre nevidiacich žiakov:

  • učebnice a pracovné materiály v bodovom písme
  • Pichtov stroj
  • auditívne pomôcky (hlavne diktafón)
  • PC so špeciálnym ozvučovacím programom (JAWS, NVDA)
  • reliéfne pomôcky (dvoj- aj trojrozmerné)
  • zvukové znamenia a rôzne ozvučené pomôcky (napr. na orientáciu)
  • predĺžený čas na vypracovanie úloh
  • individuálny prístup a overenie pochopenia zadaných úloh
  • tiché prostredie, oslovenie...

 
Pre všetkých zrakovo postihnutých žiakov je dôležitá úprava prostredia z hľadiska bezpečnosti, informovanosť okolia o probléme žiaka a možnostiach pomoci a spolupráce, dodržiavanie zásad primeranosti požiadaviek, kompenzácie, reedukácie, nácvik potrebných sociálnych zručností, príp. priestorovej orientácie a sebaobsluhy, vypracovanie vhodného IVP, podľa potreby pomoc asistencie.
Pre nich, ale hlavne ich rodičov sú veľmi dôležité aj informácie o tom, kde sa môžu obrátiť pre odbornú pomoc a poradenstvo (napr. Únia slabozrakých a nevidiacich Slovenska –ÚNSS, neziskové organizácie, ktoré sa zameriavajú na deti s hendikepom, internetové stránky, kontakty na iných rodičov...)
 
RIZIKOVÉ ODBORY
Pre výber vhodného študijného odboru je potrebné zohľadniť vyjadrenie odborného lekára - hlavne či je ochorenie progredujúce, alebo nie, či je vhodná fyzická námaha.
Zo špeciálno-pedagogického hľadiska je potrebné vedieť, aký stupeň postihnutia má žiak, podstatné sú aj jeho manuálne a motorické zručnosti, ale aj výkonnostná úroveňosobnostná a emocionálna vyspelosť.
Popri štandardných povolaniach, ktoré vykonávali zrakovo postihnutí ľudia (kníh viazač, košikár, masér, spojovateľ, hudobník...) sa dnes ich možnosti podstatne rozšírili v súvislosti s  elektronizácou a vývojom informačných technológií (hlavne používanie PC so zvukovým výstupom, alebo s možnosťou primeraného zväčšenia textov ).
Tieto pomôcky im často pomôžu uplatniť sa aj v povolaniach, ktoré boli napr. pre nevidiacich niekedy celkom nedostupné. Samozrejme, isté obmedzenia stále pretrvávajú, ale dnes títo žiaci môžu úspešne študovať aj na vysokých škole.
 
Vypracovala: Mgr. Zuzana Gajdošová, špeciálny pedagóg pre zrakovo postihnutých
Použitá literatúra:
Dagmar Moravcová: Zraková terapie slabozrakých a pacientů s nízkym vízem
Ondrej Németh: Slabozrakosť ako pedagogický problém
Kolektív autorov projektu Matra: Príručka cestujúceho učiteľa


Linka detskej dôvery: tel.: 055/2347272  www.linkadeti.sk  odkazy@linkadeti.sk