Pervazívne vývinové poruchy (PVP)

Obrázok používateľa CŠPP Košice

V prípade akýchkoľvek otázok náš môžte kontaktovať prostredníctvom našej on-line poradne.


PVP (angl. Pervasive Developmental Disorders, PDD a v slov. oficiálnom preklade prenikavé poruchy vývinu)

 
Jedná sa o kategóriu závažných porúch mentálneho vývinu, ktoré sa objavujú v rannom detstve. Slovo „pervazívne“ znamená „hlboko prenikajúce“ a vystihuje fakt, že u detí s PVP je psychický vývoj narušený v kľúčových oblastiach. Zložité mozgové funkcie, ktoré sú zodpovedné za fungovanie komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti sú u ľudí s PVP narušené, a to v rôznej miere, od ktorej sa následne odvíja stupeň poruchy. Dôsledkom obmedzeného fungovania niektorých funkcií sú problémy v porozumení bežným zákonitostiam a pravidlám okolitého sveta, čo spôsobuje zníženú schopnosť prispôsobiť sa a fungovať na úrovni rovesníkov. Profily schopností detí s PVP sa výrazne odlišujú.
Podľa aktuálnej 10. revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb z roku 1993 (ďalej len MKCH -10) je detský autizmus zaradený do skupiny pervazívnych vývinových porúch.
 
Do skupiny pervazívnych vývinových porúch sú v MKCH-10 zahrnuté:

  • detský autizmus (F84.0),
  • atypický autizmus (F84.1),
  • Rettov syndróm (F84.2),
  • iná dezintegratívna porucha v detstve (F84.3),
  • hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi (F84.4),
  • Aspergerov syndróm (F84.5),
  • iné pervazívne vývinové poruchy (F84.6),
  • nešpecifikovaná pervazívna vývinová porucha (F84.9).

(Poznámka.: V zátvorkách sú uvádzané čísla diagnóz)
 
Hlavnými príznakmi diagnózy detského autizmu je porucha psychického vývinu, charakterizovaná najmä tzv. triádou postihnutia:
- kvalitatívnym narušením sociálnych interakcií,
- kvalitatívnym narušením komunikácie,
- veľmi obmedzeným rozsahom záujmov a aktivít.
 
Pre autizmus sú charakteristické výrazné problémy v oblasti sociálnej interakcie, oneskorený vývoj reči, odlišný spôsob komunikácie a nadväzovanie sociálneho kontaktu.
Dieťa s autizmom môže, ale nemusí mať zníženú úroveň intelektu. Príznaky podľa triády postihnutia v súvislosti s ich kvalitatívnou a kvantitatívnou úrovňou nemusia závisieť od úrovne jeho intelektu.
 
Aspergerov syndróm (ďalej len AS) sa radí medzi poruchy autistického spektra. Kľúčové pre túto diagnózu sú problémy v komunikácii a v sociálnom správaní, ktoré sú v rozpore s celkovým intelektom a rečovými schopnosťami dieťaťa.
Medzi primárne symptómy autistického vývinu patria najmä:

  • samotárstvo, izolácia, nezáujem o rovesnícky kolektív, preferencia dospelých osôb,
  • neprimerané správanie vzhľadom k reálnej situácii, tzv. „nevychované dieťa“,
  • neuvedomovanie si nebezpečenstva v reálnom prostredí,
  • odmietanie zmien v prirodzenom prostredí,
  • neprimerané záchvaty zúrivosti, hnevu, smiechu (bez zjavného dôvodu),
  • sebapoškodzovanie (hryzenie, škrabanie),
  • úzkostné stavy, strach z neprimeraných podnetov (zvuky, svetlo),
  • záujem o nezvyčajné predmety a činnosti v zmysle vývinovej neprimeranosti

(zbieranie drobných predmetov, nekonečné presýpanie piesku, točenie tanierov,
koliesok z dôvodu ich rotácie),

  • zvláštne pohyby, motorické schémy (chôdza na špičkách, točenie sa okolo osi vlastného tela, hranie sa s prstami),
  • hra bez symbolického významu (obmedzený a opakujúci sa repertoár – jednoduché posúvanie a ukladanie autíčok, opakujúce sa stavanie veže z kociek a pod.),
  • dieťa nerozpráva, respektíve rozpráva, ale prítomná reč je nezmyselná, echolalická (opakujúca sa), prípadne používa slová bez priameho vzťahu k danej situácii.

 
Prvé indikátory:

  • problémy v správaní, bezdôvodné stavy hnevu, plaču (často uvažovanie o období vzdoru),
  • psychomotorický nepokoj, neunaviteľnosť,
  • problémy so spánkom, v jedle,
  • bezdôvodné stavy strachu, napätia,
  • bitie, hryzenie seba samého alebo rodičov,
  • oneskorená reč,
  • pokojné bábätko, nepokojné bábätko.

 
Pri vzdelávaní detí a žiakov s PVP je na Slovensku predovšetkým uplatňovaná metóda štruktúrovaného učenia, ktorá sa opiera o štyri základné princípy:

  • štrukturalizácia,
  • vizualizácia,
  • individuálny prístup,
  • motivácia.

 
Dôsledná aplikácia vyššie uvedených princípov pri vzdelávaní žiakov s PVP výrazne skvalitní prístup k informáciám a začleňovanie do kolektívu rovesníkov. Nedôslednou aplikáciou princípov môže dôjsť až k závažným nedostatkom vo vzdelávaní s prejavmi problémového správania, k vyčleneniu z kolektívu vrstovníkov a k výraznému zníženiu kvality života. V dôsledku toho môže u detí, žiakov a študentov dochádzať k celkovej frustrácii, ktorá sa prejaví problematickým prispôsobovaním sa ku kladeným požiadavkám, odmietaniu predkladaných aktivít, nerešpektovaním autority pedagogických pracovníkov, ale tiež uzatvorením sa do seba, nechuťou zúčastňovať sa spoločných činností, odmietaním dochádzať do školy a pod.
Pri uplatňovaní vyššie uvedených princípov je najdôležitejšie pochopiť osobnosť žiaka a naučiť sa vnímať vplyv stanovenej diagnózy na jeho jednanie a vystupovanie. Všeobecne stanovené princípy slúžia len k základnej orientácii v metodike práce s týmito žiakmi a len dôsledne uplatňovaný individuálny prístup ku každému jedincovi zaistí prosperitu každého z nich a pomôže i pedagogickým pracovníkom lepšie zvládnuť veľmi náročnú pedagogickú prácu.
 
Špecifiká prístupu k deťom / žiakom s PVP:
Špecifiká vzdelávania detí a žiakov s PVP vyplývajú zo základných deficitov, ktoré sú spojené s touto diagnózou. Najväčší deficit, ktorého dôsledkom je nerovnomerný vývojový profil dieťaťa, vykazujú žiaci s AS v oblasti sociálneho správania, predstavivosti a komunikácie. Nerovnomernosť vývoja sa prejavuje zvláštnosťami v správaní, komunikácii a v oblasti záujmov.
Deti s AS nemajú zásadný problém naučiť sa rad faktov, ale naučené vedomosti nie sú schopné aplikovať do bežného života. Porušená predstavivosť výrazne ovplyvňuje flexibilitu myslenia a konania dieťaťa s AS, spôsobuje zníženú schopnosť prispôsobovať sa zmenám a kladeným požiadavkám, učiť sa zo svojich chýb, priznať zlyhanie. Rovnako často ovplyvňuje či až porušuje záujmy detí s AS (ich záujmy môžu byť zvláštne, intenzita záujmu neprimeraná, typické je nástojenie a problematické odklonenie od nich).
Deti s AS majú väčšinou dobrú slovnú zásobu, dokážu komunikovať v oblasti svojich záujmov alebo v konkrétne naučenej situácii, ale praktické použitie jazyka v inom kontexte viazne (chýba reciprocita v komunikácii, nástojčivé trvanie na témach, odkláňanie sa od témy a pod.). Porušené je komplexné porozumenie reči a komunikácie detí s AS. V dôsledku toho problematicky formulujú vlastné myšlienky, ťažko popisujú svoje zážitky z minulosti, nedokážu reprodukovať počuté alebo prečítané texty (pokiaľ sa nejedná o jednoduché oznámenie základných informácii), problematicky chápu abstraktné pojmy, majú problémy v doslovnom chápaní počutého, nerozumejú irónii, žartovaniu a pod. Rovnako majú problém s vyjadrením vlastných emócii a prežitkov, s vnímaním emócii a prežitkov druhých ľudí (narušená schopnosť empatie). Tento deficit sa môže prejaviť nevhodným správaním sa na verejnosti, ktoré je často posudzované ako drzé, tvrdohlavé, netolerantné. Veľa detí s AS hovorí na verejnosti o veciach, o ktorých ostatní mlčia (napr. komentujú v električke hlasnými výrokmi obezitu prítomnej pani: „Tá je tlstá.“ a pod.).
Rodičia a učitelia považujú problematické (nevhodné) správanie za najväčší problém v prípade PVP. V prípade riešenia nevhodného správania nie je možné poskytnúť presný návod alebo model, ako sa ten ktorý problém dá vyriešiť. Žiaden odborník nie je schopný navrhnúť univerzálne riešenie pre všetky problémy a u všetkých klientov (čo je vhodné pre jedného, nemusí byť dobré pre druhého). Najdôležitejšie je poznanie dieťaťa a prostredia, v ktorom vyrastá. Je nevyhnutné previesť pred každou intervenciou dôkladnú analýzu, ktorá vychádza z čo najdôkladnejšieho pozorovania dieťaťa.
Musíme si uvedomiť, že ak chceme byť úspešní, musíme sa zamerať predovšetkým na príčiny a funkcie nevhodného správania a tie sa snažiť vhodným spôsobom ovplyvniť. Keď ovplyvňujeme až následky správania, dostávame sa do oblasti trestov. Aj keď trest niekedy správanie mierni alebo eliminuje, ide väčšinou o dočasné zlepšenie stavu. Bez nácviku vhodného alternatívneho správania, je pravdepodobné, že sa rovnaký problém objaví znovu.
Pred začiatkom akejkoľvek intervencie si musíme položiť a zodpovedať štyri základné otázky:

  • Prečo sa správanie objavilo?
  • Akú ma funkciu, čo chce dieťa / žiak dosiahnuť?
  • Ako na správanie reaguje okolie?
  • Čím a ako sa dá toto správanie nahradiť?

 
Problémové správanie : - nereaguje na pokyny,

  • reaguje zlosťou, hnevom,
  • nemá záujem o komunikáciu,
  • veľký nepokoj, nesústredenie,
  • hovorí nevhodne, nezmyselne (až vulgárne),
  • agresívne správanie,
  • sebapoškodzovanie,
  • ničí veci,
  • nespoločenské správanie,
  • záchvaty hnevu a pod.

 
Možné príčiny : - zložitý komunikačný systém,

  • problémy s dlhodobou pamäťou,
  • problémy s porozumením súvislosti,
  • nedostatok sociálneho porozumenia,
  • zložité pravidlá spoločenského styku,
  • problémy s abstraktnými pojmami,
  • abstraktné a nejasné, nekonkrétne verbálne pokyny,
  • nerovnomerný vývoj a pod.

 
Možnosti vzdelávania žiakov s PVP:

  • v špeciálnych školách (závisí od výšky intelektu) pre žiakov s MR alebo pre žiakov s PVP,
  • vo forme individuálneho začlenenia v ZŠ

 
Najčastejšie uvádzané špeciálno-pedagogické postupy a odporúčania (uvádzajú sa do IVVP):

  • Vzhľadom na závažnosť diagnózy odporúčame vzdelávanie za prítomnosti asistenta.
  • Potrebné je, aby žiak dostal vždy spätnú väzbu, ak je to potrebné (uistenie, že úlohy zvládol, pochopil, kontrola vykonanej práce, a pod. )
  • Nie je vhodné komentovať chyby, respektíve preferovať negatívne hodnotenie, vyvoláva opačný efekt, žiak je odmietavý, má pocit zlyhania, je vo zvýšenej miere citlivý na subjektívnu úspešnosť.
  • V prípade vyskytnutia sa nevhodného správania (napr. odmietnutie komunikácie, negativizmus) toto správanie je najvhodnejšie odignorovať, nie je vhodné zbytočne tieto negatívne prejavy upevňovať v správaní žiaka (negatívne posilňovanie), a takto zbytočne upozorňovať na sociálne neúspechy.
  • Minimálne používať tresty, poznámky, nakoľko žiak nedokáže reálne zhodnotiť vlastný výkon a neprimeranosť prejavov správania, skôr to môže chápať ako zlyhanie.
  • Nesústredenosť, zvýšená rozptýliteľnosť môžu byť známkami únavy, je nutné, aby žiak relaxoval (oddych mimo lavice, zmena činnosti, sociálne žiaka nekontaktovať).
  • Dbať na to, aby žiak nebol vystavovaný sociálnej kritike (zo strany rovesníkov), nakoľko tieto ataky môžu vyvolávať zmnoženie nežiaducich prejavov.
  • Zároveň odporúčame zabezpečiť nemennú fyzickú organizáciu prostredia – žiak by mal mať vlastnú lavicu na prácu, v prípade problémov so zvládnutím nárokov sociálneho prostredia vytvorenie ohraničeného priestoru, nemenný systém a postup vzdelávania, mal by byť zrozumiteľne oboznámený s časovou a dejovou následnosťou celého vyučovacieho procesu, resp. zmenami.

 

  • Slovenský a cudzí jazyk, matematika a ostané predmety teoretickej povahy :
  • tolerovať zníženú úroveň písomného prejavu a pomalšie psychomotorické tempo
  • uprednostňovať formu preverovania vedomostí podľa výberu žiaka (ústne alebo písomné skúšanie)
  • pri ústnom skúšaní akceptovať formu otázka – odpoveď, brať ju za plnohodnotnú, nevyžadovať prerozprávanie celého učiva, zameriavať sa na fakty
  • v prípade písomného preverovania vedomostí žiakovi poskytnúť dostatok času a aj tu nevyžadovať opisy celou vetou, ale len stručné napísanie faktov (vhodnejšia forma je testová forma pri ktorej žiak vyberá z A,B,C možností, resp. doplňovačky)
  • pri samostatnej písomnej práci je potrebné preveriť si celkové porozumenie zadania (pokračovať v práci až po vysvetlení pojmov a nových slov)
  • dať možnosť odovzdať písomné domáce práce spracované na PC, rovnako mu umožniť používanie laptopu na vyučovaní
  • pri slohových prácach nehodnotiť úpravu, ale len štylistiku a obsahovú stránku, ale tu je potrebné akceptovať jeho štrukturálne, faktografické myslenie, nevyžadovať rozsiahle opisy
  • akceptovať zníženú kvalitu v rysovaní, podľa možností brať za dostačujúci náčrt
  • tolerovať dopad špecifických vývinových problémov a prejavov v správaní súvisiacich s dg. PVP
  • pri komunikácii so žiakom používať pozitívnu stimuláciu (pochvala, ocenenie), aj za čiastkové úspechy a minimálne zlepšenia; využiť aj inú formu vzdelávania a sebarealizácie: projektmi (najvhodnejšie je na témy, ktoré ho zaujímajú), ktoré je možné následne ohodnotiť
  • v prípade problémov v správaní a nesústredení sa využívať relaxačnú oddychovú chvíľku, hlavolamy, didaktické pomôcky, puzzle a pod.
  • rovnako je veľmi potrebné aj usmernenie spolužiakov k správaniu sa k danému žiakovi a oboznámiť s odbornou správou všetkých vyučujúcich, ktorí s ním prichádzajú do kontaktu

 
Možnosti štúdia na SŠ, profesijné poradenstvo:

  • profesijné poradenstvo sa odvíja od výšky intelektu žiaka, od jeho schopností, daností a záujmov,
  • v prípade vysokého až nadpriemerného intelektu, dobrého prospechu je vyhovujúce následné pokračovanie na gymnáziu (podľa záujmu žiaka),
  • v prípade výberu SOŠ sa prioritne sústredíme na náročnosť praxe (nevyhovujúce je hlučné, otvorené, preľudnené pracovisko a pod.)

 
Použitá literatúra:
Psychologická diagnostika u žáku s poruchami autistického spektra ve speciálně pedagogických centrech, Opekarová, 2006
Vysokofunkčná autistická populácia a Aspergerov syndrom, Jánošíková, 2009
Autistické myšlení, Vermeulen, 2006
Dětský artismus, Hrdlička, Komárek, 2004
AUTISMUS 1,2,3,4,5,6,8, Jelínková, Praha
Tvorba IVP pro děti s por. aut. Spektra, Čadilová, 2006


Linka detskej dôvery: tel.: 055/2347272  www.linkadeti.sk  odkazy@linkadeti.sk